FOTO – ARCHÍV
V parlamentných voľbách 1998 sa zdalo, že objednávkou verejnosti je aj nástup generácie mladých politikov. Zvyšovala sa s každým prichádzajúcim škandálom, preto ju o štyri roky neskôr využil najmä Robert Fico. V parlamentných laviciach Smeru dnes sedia aj dvadsaťdvaročný Róbert Madej a o rok staršia Edita Angyalová. Čo s nimi však bude o štyri roky, sa možno už dnes domnievať. Experiment s mladými politikmi sa v minulosti neskončil úspechom. Jediní zostali vo vysokej politike Daniel Lipšic a Peter Muránsky, obaja za KDH.
Mladí poslanci svoje miesto v parlamente iste majú, aj keď ich prítomnosť stále sprevádza úplne regulárna diskusia, či je práve parlamentná pôda miestom, kde sa majú učiť. Časť verejnosti by asi skôr privítala, keby do parlamentu zasadli ľudia so životnou skúsenosťou, ktorú by využívali pri tvorbe zákonov. Životnosť mladíkov v politike aj preto nebýva dlhá. Napríklad mená Andrassy, Ištván, Božík, Ondruš či Šepták veľmi rýchlo zapadli. Ani Diana Dubovská by sa zrejme bez niekdajšieho mena manžela Jozefa Majského v politike neuplatnila.
To, kto sa uplatní z tohto súčasného parlamentu, je otázkou. Poslankyňa SDKÚ Zuzana Plháková ohuruje skôr vyzývavými róbami, ako vedomosťami a určite každý zaregistroval, ako pri hlasovaní o EÚ nevedela, koľko štátov únia má. Pamätná je jej odpoveď redaktorke Markízy: Päť? Päťdesiat? No a napríklad na najmladšom poslancovi Róbertovi Madejovi je zatiaľ zaujímavé vari len to, že v parlamentnej lavici vystriedal niekoľkých svojich profesorov z právnickej fakulty – Gašparoviča, Tóthovú, Fogaša či Kresáka.
Aj po stopách bývalých mladých politikov sme sa preto pustili s obavou – aká bude ich reakcia na otázky, týkajúce sa nie veľmi úspešnej politickej minulosti. Prekvapivo odpovedali ochotne. S výnimkou ľavičiarov Ondruša a Ištvána žijú ďalej politikou. Vraj chcú skúsenosti pre stranu ešte využiť, napriek tomu, že už stará múdrosť hovorí: Nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky. (mvl, rom)
Edita Angyalová (23), Smer
Poslankyňou sa stala vďaka súťaži, ktorú organizovala strana Smer. Osem rokov pomáhala v malých rodinných potravinách, ktoré predali pre zdravotné problémy mamy. Je známa aj ako herečka a speváčka. Hovorí: „Roky som hrala divadlo. Som rada v centre pozornosti, rada sa vyjadrujem k veciam, pred ľuďmi sa cítim skvelo.“
Ako vidí svoje politické pôsobenie: „Je asi smiešne myslieť si, že ak vstúpim do veľkej politiky, niečo sa na Slovensku zmení.“
Gábor Gál (28), SMK
Keď sa stal poslancom obecného zastupiteľstva vo Veľkej Mači, mal dvadsať rokov. Štúdio práva ukončil pred štyrmi rokmi, ďalší rok strávil na vojenčine a tri roky pracoval ako advokátsky koncipient.
Ako vidí svoje politické pôsobenie: „Mám určitú prax a zastupujem určitú vekovú skupinu. Preto si myslím, že som schopný prijímať a posudzovať zákony.“
Diana Dubovská (29), HZDS
Bývalá letuška, neskôr podnikateľka sa stala mediálne známou až po boku manžela Jozefa Majského. Aj vďaka nemu sa v roku 1998 stala poslankyňou za stranu SOP. Dnes sedí v parlamente v tričku HZDS. Dá sa povedať, že je Mečiarovou obľúbenkyňou.
Ako vidí svoje politické pôsobenie: „Viem, že politika je tvrdým chlebíkom. Uvedomujem si, že v nej musíš zniesť často i tie najtvrdšie direkty. Som si vedomá i toho, že politika ťa naučí ich vracať.“
Róbert Madej (22), Smer
Študent právnickej fakulty sa dostal do parlamentu ako výherca súťaže strany Smer, podobne, ako jeho kolegyňa Angylaová.
Po ustanovujúcej schôdzi parlamentu povedal: „Pri takomto spôsobe práce je to niekedy ľahšie ako v škole, pretože prestávky sú častejšie a dlhšie.“
Ako vidí svoje politické pôsobenie: „Pre mňa ako začínajúceho právnika to bude najlepšia prax, akú môžem dostať, a určite mi to pomôže v mojom odbornom raste.“
Róbert Kaliňák (31), Smer
Za krátky čas sa stal pomerne známou osobnosťou poslaneckého klubu Smer. Právnika s advokátskou praxou, so skúsenosťami podnikateľa v reštauračných službách a s majetkovou účasťou v stavebných firmách často oslovujú médiá aj z titulu predsedu výboru pre obranu a bezpečnosť. Podľa odborníkov svoje politické pôsobenie zvláda z mladých politikov dobre.
Ako vidí svoje politické pôsobenie: „Štát je totiž niečo podobné ako súkromná firma s piatimi miliónmi zamestnancov, o ktorých sa musí postarať. Keď nejaké pravidlá v rámci riadenia a manažmentu fungujú v menšom, treba ich aplikovať aj na väčší celok.“
Zuzana Plháková (26), SDKÚ
Hneď po zvolení za poslankyňu sa stala pre svoj atraktívny výzor a výstredné obliekanie stredobodom pozornosti. Vyštudovala právnickú fakultu, no veľké skúsenosti nadobudnúť v tej oblasti nestihla. Verejnosť ju zatiaľ vníma s rozpakmi, najmä po tom, ako nevedela, koľko členov má Európska únia a na otázku novinára odpovedala: „Päť? Päťdesiat?“
Ako vidí svoje politické pôsobenie: „Chcem sa venovať najmä ľudským právam, nechcem byť sivou myškou, chcem sa angažovať aj v parlamente a predkladať novelizácie zákonov. Zaujímajú ma aj otázky bezpečnosti, obrany a terorizmu, takže aj na toto sa veľmi teším.“
Viliam Novotný (29), SDKÚ
Je trojnásobným poslancom. Začal ako poslanec miestneho zastupiteľstva, rovnako sa stal poslancom Košického samosprávneho kraja a do NR SR nastúpil ako náhradník za neuplatňovaný mandát Mikuláša Dzurindu. Pôvodným povolaním je neurochirurg z Fakultnej nemocnice s poliklinikou na Triede SNP v Košiciach.
Ako vidí svoje politické pôsobenie: „Moja profesia naučí človeka veľkej pokore a trpezlivosti. Štyri hodiny operovať napríklad nádor na mozgu si vyžaduje obrovský vnútorný pokoj, rozvahu. Nesmiete sa unáhliť. To by som chcel preniesť aj do politiky. Medicínu však v žiadnom prípade na klinec nezavesím, pretože ma veľmi baví. Rád by som si ponechal v nemocnici nejaký úväzok.“
Mária Majdová (29), KDH
Pracovala ako zdravotná sestra na internom oddelení v martinskej nemocnici. Na post poslankyne nastúpila ako náhradníčka na uvoľnené miesto po ministrovi Froncovi. Do KDH vstúpila ešte v roku 1990 ako osemnásťročná. Bola aktívna najmä v mládežníckom orgáne hnutia. Výsledky volieb sledovala v centrále KDH: „Ráno o pol tretej mi Ferko Mikloško povedal - Mária, už si tam, budeme sedieť vedľa seba.“
Ako vidí svoje politické pôsobenie: „Politika je podľa mňa zamestnanie ako každé iné, a tak ako môže robiť svoje zamestnanie dobre alebo zle žeriavnik, či zdravotná sestra, tak ho môže dobre alebo zle robiť aj politik.“
Petra Masácová (29), SDKÚ
V rokoch 1998 až 2002 bola tajomníčkou premiéra Mikuláša Dzurindu. Dokonale ovláda anglický a nemecký jazyk, ktorý študovala. V minulosti bola trénerkou reprezentácie SR vo voltížovom jazdení.
Ako vidí svoje politické pôsobenie: K svojmu pôsobeniu v politike sa Petra Masácová zatiaľ pre tlačové médiá nevyjadrila.
Jozef Hrdlička (25), KSS
Najmladší komunistický poslanec pracoval v minulosti ako historik v Múzeu SNP v Banskej Bystrici. Je vášnivým rybárom.
Ako vidí svoje politické pôsobenie: „My chceme ten socializmus, ktorý je v parlamente aj pre ostatných ľudí.“
Peter Muránsky (29), KDH
V parlamente pôsobí už druhé volebné obdobie a zostal v ňom jediný z takzvaných mladých poslancov z minulého parlamentu.
Ako vidí svoje politické pôsobenie: „Nepatrím k členom rýchlo kvasených strán a som členom KDH od roku 1991. Je to pre mňa životná dráha. Ide mi o celkovú politiku, ktorú kresťanská demokracia presadzuje.“
Daniel Lipšic (29), KDH
Z mladých politikov urobil najrýchlejšiu kariéru a v politike je z nich najdlhšie. Širšia verejnosť ho začala vnímať po tom, ako sa stal v roku 1998 vedúcim úradu ministerstva spravodlivosti SR. O dva roky neskôr sa stal aj podpredsedom KDH. Po skončení právnickej fakulty študoval na Harvardskej univerzite. Dnes je ministrom spravodlivosti.
Ako vidí svoje politické pôsobenie: „Mám ambíciu a sčasti aj schopnosti zostaviť dobrý tím ľudí. Za negatívum považujem svoju občasnú prchkosť.“
(rom)
AKO VIDÍ MLADÝCH POLITOLÓG
Politológ, riaditeľ Inštitútu pre verejné otázky GRIGORIJ MESEŽNIKOV si zatiaľ netrúfa hodnotiť úplných nováčikov v politike, ktorými sú napríklad Madej, Angyalová či Plháková. Zhodnotil tých mladých politikov (podľa veku), ktorých postoje, názory a práca sú už čitateľné. Spýtali sme sa ho: 1. Aký máte celkový dojem z konkrétneho politika? 2. Ako na vás pôsobí po odbornej stránke?
Diana Dubovská
1. „Pôsobí dojmom človeka s nestálymi politickými inklináciami, meniacimi sa podľa toho, ako sa menia vyhliadky na vlastné účinkovanie v politike. Zatiaľ jej najväčším politickým výkonom bola nominácia na kandidačnú listinu HZDS v lete 2002, čo okrem iného vyvolalo rozkol v tomto hnutí a jeho citeľné oslabenie vo voľbách.“
2. Hoci samotná poslankyňa považuje za oblasť svojej odbornej profilácie zahraničnú politiku, zatiaľ sa nedá hovoriť o jej viditeľnom odborno-politickom vstupe do tejto problematiky.
Róbert Kaliňák
1. „Pôsobí dojmom sebaistého, ale zároveň nekonfliktného človeka, schopného byť rovnoprávnym účastníkom politických debát. Zdá sa, že ide o celkom dobrú akvizíciu Smeru. Má určitú perspektívu postupne meniť imidž Smeru ako strany jedného muža.“
2. „Počas niekoľkých mesiacov pôsobenia v parlamente preukázal prekvapujúco solídnu úroveň pripravenosti v oblasti, v ktorej pracuje. Z absolútnych nováčikov slovenskej politickej scény je to jeden z najlepších prípadov (ak vôbec nie najlepší).“
Daniel Lipšic
1. „Pôsobí dojmom seriózneho politika s vyhranenými názormi, takisto dojmom spoľahlivého partnera a odbornej autority. Je optimálnym vzorom účasti mladého človeka v politike – má dobré vzdelanie, solídne politické skúsenosti (vrátane práce vo vládnych funkciách) a silné postavenie vo vlastnej strane – na Slovensku je to zriedkavý prípad.“
2. „Patrí k odbornej špičke v oblasti, v ktorej pôsobí.“
Peter Muránsky
1. „Pôsobí dojmom človeka mimoriadne lojálneho voči vlastnej strane a tiež dojmom nekompromisného obhajcu správnosti vlastných názorov.“
2. „V predchádzajúcom parlamente patril ku skupine aktívnejších a tým aj viditeľnejších poslancov. Jeho aktivity však mali prevažne všeobecno-politický charakter, čo zatieňovalo presnejšiu odbornú profiláciu.“
(rom)
Ľubomír Andrassy: Obetoval by som už aj značku SDĽ
Bývalý podpredseda SDĽ, zanedlho tridsaťročný Ľubomír Andrassy, sa po skončení politického pôsobenia v parlamente vrátil domov, na Spiš. Od 1. januára je samostatne zárobkovo činná osoba so zameraním na poradenstvo a prípravu projektov pre neziskové organizácie. Robí semináre, školenia z hľadiska Európskej únie, NATO: „V oblasti, kde som bol sedem rokov pred nástupom do vysokej politiky.“
Do SDĽ vstúpil v roku 1997. Ako zamestnanec strany skončil v decembri. Zápal pre politiku mu však zostal a naďalej pôsobí v štruktúrach. Na deviaty zjazd strany dokonca chystá s kolegami „projekt o fungovaní štandardnej, modernej, ľavicovej strany, ktorá sa pozerá v prvom rade dopredu, už nie za seba, na svoju minulosť“.
V Spišskej Novej Vsi politikom zostal. Je poslancom mestského zastupiteľstva. „Tí, čo doteraz dvanásť rokov pôsobili na ľavicovom spektre, voličov osloviť nedokázali a ja si myslím, že to nedokážu ani dnes,“ hovorí ten, čo bol vo vrcholovej politike „len“ štyri roky, a pokračuje: „Je čas na príchod nových, mladých ľavičiarov.“
Dnes je vraj druhoradá aj strata značky SDĽ, je potrebné najprv sa dohodnúť na vízii novej ľavice. „Ak by poslednou prekážkou integrácie bola značka SDĽ, ja osobne si myslím, že sa nemožno hrať na vlastnom piesočku a mohli by sme ju zmeniť.“
Na vysokú politiku spomína Ľubomír Andrassy s úsmevom na tvári. Nezažil vraj udalosť, ktorá by mu znepríjemňovala život alebo spomienky. Teda asi aj známa facka, ktorú inkasoval od poslanca Baca v parlamentnom bufete, vyzerá s odstupom času menej nepríjemne. Čo sa pre neho po septembri 2002 zmenilo? „Počet telefonátov a cena za telefónne účty.“
Finančné pomery sa mu zmenili len tak, že ich nedostáva v pevne stanovený dátum ako v parlamente. „Dnes musím konať oveľa aktívnejšie, aby som na seba zarobil ako podnikateľ.“ Z hľadiska reálneho vyčíslenia je však na tej istej úrovni ako vtedy. Ak je to teda tých poslaneckých 45 000 korún, na Spiši potom patrí Ľubomír Andrassy do horných desaťtisíc.
Pôsobenie vo vysokej politike dá človeku podľa Andrassyho oveľa viac ako jedna, dve či tri vysoké školy. „Je to aj veľký kus zodpovednosti.“ Tento telom aj dušou niekdajší migašovec zrazu hovorí: „Osobne si myslím, že zakladajúca generácia SDĽ po parlamentných voľbách 2002 dopísala svoju úlohu nielen v strane. Kontakty s týmito pánmi neudržiavam, ani s Migašom, ani s Koncošom.“
Braňo Ondruš: Na politiku nie som stavaný
Najuvoľnenejším dojmom dnes pôsobí expolitik, moderátor Braňo Ondruš. Aj úvahy o návrate do politiky razantne odmietol. Robil to profesionálne tri roky – „presne na chlp“, istý čas bol druhým mužom druhej najväčšej vládnej strany. „Angažovať v politike sa dá aj na komunálnej úrovni, no zo straníckych aparátov som určite odišiel nadobro. Zistil som, že na to nie som.“
Pôsobenie v politike dalo Braňovi Ondrušovi veľa. On hovorí o skúsenostiach, médiá písali o veľkom byte v centre mesta. „Ja sa nedokážem prispôsobiť, keď nejaký stranícky orgán rozhodne a všetci to musia rešpektovať, hurá, týmto smerom.“ A prekážalo mu tam aj vytrácanie sa morálky. Hoci hneď pribrzďuje poznámkou, že on asi nie je ten pravý na moralizovanie. „Napriek tomu, čo sa stalo okolo toho bytu, si myslím, že som sa usiloval zachovávať si základnú slušnosť voči ostatným. A zistil som, že aj táto obyčajná ľudská slušnosť sa v politike považuje vlastne za slabosť a potom sa vracia naspäť ako bumerang. Ste považovaný za slabocha, a preto si voči vám viac dovolia.“
Dnes zarába viac, než v politike. „Už v Markíze som zarábal vysoko nadpriemerne, ako hovorca SDĽ som klesol na šestnásťtisíc, ako podpredseda som mal dvadsaťosemtisíc hrubého. To sa vôbec nedá porovnať, teraz zarábam jednoducho neporovnateľne viac.“
Na jednu radu pri odchode z Markízy si však spomína aj dnes. Prišiel za ním šéfredaktor spravodajstva Ľubo Lintner so slovami: „Braňo, spomenieš si na moje slová. Novinár nie je zamestnanie, to je povolanie. A keď ťa to raz chytí, už ťa to nepustí!“ Dnes je Ondruš naspäť v médiách a Lintner sedí v parlamente. Ondruš tipuje, že sa bývalý šéf vráti naspäť k svojmu povolaniu. „Myslím si, že on je človek, ktorý extrémy dlho nevydrží. Politická strana má totiž iné princípy ako novinárska.“
Okrem moderovania v Joj sa chce vyprofilovať aj ako redaktor a komentátor a chce rozvíjať aj organizáciu Partnerstvá pre prosperitu, kde je prezidentom. „To robím bez nároku na honorár a leží mi to dosť na srdci.“
Milan Ištván: Poslanec je len koliesko, veľa nezaváži
Dnes dvadsaťsedemročný exposlanec SDĽ vie jedno a veľmi jasne – politika mu vôbec nechýba a neuvažuje o návrate. Bývalý člen Ftáčnikovho a Weissovho krídla strany pracuje ako výkonný riaditeľ občianskeho združenia Partnerstvo pre prosperitu. „Pracujeme v oblasti podpory a rozvoja informačných technológií a telekomunikácií, s cieľom podporiť lepší rozvoj slovenského hospodárstva v tejto oblasti.“ Pripravujú aj servis pre poslancov a rôzne zložky verejnej správy, organizujú verejné diskusie k návrhom zákonov.
V politike bol od svojich štrnástich rokov, poslancom bol štyri roky. „Svojím zmýšľaním som ľavičiar, ale dnes tu nevidím žiadnu pre mňa dôveryhodnú stranu, takže sa v strane jednoducho neangažujem. Z obdobia poslancovania mi nechýba nič.“ Z práce v parlamente odišiel rozčarovaný. „S glorifikovaním poslanectva by som to nepreháňal. Poslanci sú obyčajní ľudia, je to džob ako každý iný. Poslanec, či už koaličný, alebo opozičný, je len jedno koliesko, ktoré veľa nezaváži.“
Finančne si nepohoršil, zarába porovnateľne ako poslanec. Veľa výdavkov mu jednoducho odpadlo a ďalšie, ktoré boli kedysi hradené ako paušálne náhrady, mu zabezpečuje inštitúcia, v ktorej pracuje. Najbližšie dva-tri roky sa chce plne venovať profesionalizácii činnosti Partnerstiev, iné aktivity neplánuje. Aj keď politiku naďalej sleduje, ďalšou aktivitou, do ktorej by sa teoreticky pustil, by bola žurnalistika. Je vyštudovaný novinár.
O politike predsa len hovorí, že to bola cenná životná skúsenosť, získal kontakty a rozšíril si obzory.
Branislav Orava: Ja sa vrátim!
Nedávno tridsaťročný Branislav Orava sa predstavil verejnosti v minulom funkčnom období nečakane. Na kandidátke SDK bol až sedemdesiaty a do parlamentných lavíc zasadol ako náhradník za poslanca Mikolášika až v marci 1999. „Nešiel som do toho s cieľom poslancovať, dokopli ma tam pravidlá. V 1998 sme mali víziu zmeniť krajinu a nepozerali sme na vek.“ V týchto dňoch je v Liptovskom Mikuláši, kde si na Vojenskej akadémii dokončuje doktorát v oblasti národnej a medzinárodnej bezpečnosti. „Robím to externe už štvrtý rok, ako poslanec som nestíhal, končiť by som mal v apríli.“
Po skončení práce v parlamente sa zamestnal v Nadácii 21. storočia a stal sa predsedom jej programovej rady. Dostali ponuku spustiť medzinárodný projekt v oblasti bezpečnosti obchodu v strednej a východnej Európe a v Strednej Ázii. Zostal verný SDKÚ, je šéfom sekcie bezpečnostnej politiky v strane. „Teší ma, že sme v parlamentkách v Žiline, kde sa angažujem, tesne porazili HZDS, výsledky sa dostavili!“
Ako poslanec vraj získal „neuveriteľné“ množstvo kontaktov, hlavne v Bruseli. Nemá pocit, že by mu niečo z pôsobenia v parlamente chýbalo, „možno len ten stres pred hlasovaním“. Tvrdí však, že má nižší plat než v parlamente. „Keď bude v roku 2006 objednávka, porozprávam sa s priateľmi a možno budem kandidovať opäť ako poslanec.“
Rastislav Šepták: Stratil som priateľov, bol som nezamestnaný
Národniarsky politik Rastislav Šepták oslávil tridsiate druhé narodeniny. Poslancom bol od roku 1994, stranícky bol však na mladého nezvyčajne prelietavý – kandidoval za SNS, po rozkole strany sa pridal k Slotovým pravým, medzitým bol načas nezávislý, a viac ako dva mesiace bol členom poslaneckého klubu HZDS. Momentálne sa snaží podnikať. „Venujem sa vybavovaniu a spájaniu ľudí – robím v nehnuteľnostiach. Kúpa, prenájom, aj predaj. Nesťažujem sa.“
Po odchode z parlamentu ho nepríjemne prekvapila jedna vec: „Zistil som, že niektorí priatelia sú naozaj priateľmi len vtedy, keď je človek hore, potom sa odvrátia a nikto mu nepodá pomocnú ruku.“ Zo dňa na deň sa z poslanca Šeptáka stal nezamestnaný, nemal vraj žiadny podnik alebo miesto, kde by mohol nadviazať na predchádzajúcu prácu. „Začal som od nuly a odznova, ale podarilo sa mi to, darí sa mi a teraz si žijem veľmi spokojne.“
Politike zbohom určite nedal, nakoniec je jedným zo zakladateľov SNS v regióne. Zapálene presviedča: „Som veľkým bojovníkom za zjednotenie národných strán, považujem to za svoje poslanie.“ Po prípadnom zjednotení strán je otázna osoba predsedu. Na verejnosť prenikli vyhlásenia, že predsedom by mal byť mladý, ambiciózny politik, ktorý už má skúsenosti. To by mohol byť aj Šepták! „Sedí to aj na mňa. Netajím sa tým, že by som mal záujem, pretože nielenže mám tie skúsenosti, ale mám aj školu na efektívne riadenie. A tým sa nechcem chváliť,“ odpovedá polichotený.
Z vysokej politiky mu nechýba nič. „Naopak, som slobodnejší, nikto sa o mňa nestará, každý mi dá svätý pokoj, nikto ma neotravuje.“
Mladosť pre neho v parlamente nebola nevýhodou, pretože „mladí ľudia nasávajú nové vedomosti, informácie a možnosti ako špongia, ja som pochopil hlavne jedno – že poslanec nemôže veľa zmeniť. Môže sa akurát doprosovať ministrovi, aby niečo dosiahol.“ Mali by tam vraj sedieť ľudia, ktorí vedia, ako pomôcť. „Pretože, keď je tam niekto len na stískanie gombíkov a berie za to 50 000, potom je to tragédia. Ja zarábam viac!“
Jozef Božík: Kde je vôľa, tam je cesta
V parlamente nikdy nesedel, aj keď v septembrových voľbách mu zo 43. miesta kandidátky HZDS do Národnej rady veľa nechýbalo. Dvadsaťpäť mesiacov však pôsobil vo funkcii podpredsedu hnutia pre médiá. Špekuluje sa, či dôvodom na jeho ústup z výslnia nemohla byť nepriazeň predsedu Mečiara po Božíkových výrokoch na adresu expremiérovej dcéry Magdy. Pre Rádio Twist ju označil za majiteľku Štúdií Koliba a útoky na rodinných príslušníkov sa neodpúšťajú.
Jozef Božík však hovorí, že z HZDS neodišiel ani nebol vylúčený, členom tam je od dovŕšenia plnoletosti. Takmer v každej vete aspoň raz zaznie meno milovaného subjektu: „Mal som už tú česť byť predsedom okresného predstavenstva HZDS, aj šéfom krajskej organizácie, aj manažérom krajskej volebnej kampane. Od 1997 som členom republikového predstavenstva HZDS a ak dá Boh žitia a zdravia a bude podpora od členskej základne v okrese, tak je šanca, že kontakt s republikovou politikou stále budem mať.“
Vysoko si váži všetkých predstaviteľov „diskusie“ z posledných týždňov, mrzí ho, že zo svojej funkcie abdikoval podpredseda Vojtech Tkáč. Výsledok nitrianskeho predstavenstva Božík hodnotí takto: „V HZDS je dobrá vôľa s problémami pohnúť a ako hovorí klasik – Kde je vôľa, tam je cesta.“
O peniazoch rozpráva otvorene: „Príjmy, ktoré mám, sú v našom regióne nie na vyskakovanie, ale na prežitie. Mám aj skromnú manželku. Keď som začínal v HZDS, zarobil som šesťtisíc, ako predseda okresného predstavenstva deväťtisíc, ako šéf krajskej kancelárie desaťtisíc, ako podpredseda najprv dvadsaťtisíc, potom 21 500. Pri návrate na kraj zase desaťtisíc plus odmena za poslanca VÚC tritisíc plus, odmena za poslanca mestského zastupiteľstva tisíc, to je spolu štrnásťtisíc korún.“ Zarába teda nepatrne nad priemer v národnom hospodárstve.
Jozef Božík má ambíciu v politike zostať, ale je pripravený aj na odchod. Má blízko k organizáciám tretieho sektora. Mohol by pôsobiť podľa vlastných slov aj ako pedagóg. Člen HZDS hovorí: „V politike si najviac cením úprimnosť, aj keď som sa na nej možno niekoľkokrát popálil a býval som aj sklamaný.“
