Moskva 17. júla (TASR) - Ruské vojenské námorníctvo a letecké sily už 11 mesiacov nepretržite strážia miesto havárie ruskej jadrovej ponorky Kursk v Barentsovom mori, ktoré sa nachádza len asi 30 kilometrov od pobrežia Kolského polostrova.
Okrem ruských a nórskych záchranárov ruská armáda do oblasti nikoho nepustila a až dnes umožnila skupine asi 200 ruských a zahraničných novinárov priplávať na lodi na niekoľko hodín do vzdialenosti jedného kilometra od nórsko-škótskej lode Mayo. Plavidlo kotví nad Kurskom a potápači z neho zostupujú k ponorke a pripravujú odrezanie jej prednej časti s ešte funkčnými raketami a následné vyzdvihnutie vraku ponorky.
Veliteľ ruského námorného letectva Ivan Fedin dnes v súvislosti s nepretržitou ostrahou miesta havárie ponorky Kursk z mora i zo vzduchu potvrdil, že k vraku plavidla chcelo od vlaňajšieho augusta preniknúť niekoľko cudzích ponoriek, ale žiadnej sa to nepodarilo. Lietadlá ruského námorného letectva v prípade zistenia cudzej ponorky zhadzovali do mora špeciálne bóje, ktoré zabezpečovali rádiový monitoring.
Generál Fedin sa dnes stal ďalším vysokým predstaviteľom ruskej armády, ktorý nepriamo oživil verziu o zrážke ponorky Kursk inou ponorkou niektorého z členov NATO. Veliteľ ruského námorného letectva potvrdil výroky ruského exministra obrany Igora Sergejeva o tom, že po havárii ponorky Kursk ruské letectvo sledovalo až do nórskych teritoriálnych vôd zahraničnú ponorku. Ruský generál však nešpecifikoval, o ponorku ktorej krajiny išlo.
Ešte vlani sa podarilo z ponorky vyslobodiť telá 12 mŕtvych námorníkov. Jedna z najmodernejších ruských ponoriek na jadrový pohon, vrak ktorej po explóziách na palube spočíva na dne Barentsovho mora v hĺbke asi 115 metrov, ukrýva od 12. augusta 2000 telá ešte 106 ruských námorníkov, ale aj väčšinu z pôvodnej výzbroje. Tú tvorilo 24 okrídlených rakiet P-700 Granit, štyri torpéda a dve veľké vodné míny.
(spravodajca TASR Bohdan Kopčák) dem
