Brusel 16. februára (TASR) - Veľvyslanci členských krajín NATO bez Francúzska pokračovali dnes popoludní v rokovaniach o kompromisnom riešení sporu ohľadne obrany Turecka v prípade amerického útoku na Irak, zatiaľ sa však nedohodli.
Veľvyslanci rokujú o belgickom návrhu, ktorý pomoc Turecku obmedzil výlučne na opatrenia obranného charakteru. Podľa zdrojov NATO však aj ďalšie krajiny predložili dnes svoje návrhy.
Nádeje na skorý kompromis však ochladil belgický minister zahraničia Louis Michel, ktorý v čase zasadnutia pre tlačovú agentúru Belga vyhlásil, že jeho krajina neustúpi v spore okolo obrany Turecka, ak NATO neuspokojí belgické požiadavky. Ako upresnil, Brusel požaduje, aby boli prijaté opatrenia prepojené s procesom na pôde OSN.
Aliancia posunula už vyše mesiaca trvajúci spor pred Výbor NATO pre obranné plánovanie, ktorého členom nie je Francúzsko. Táto skutočnosť podľa diplomatov naznačuje, že Belgicko a Nemecko by mohli zmeniť svoje odmietavé stanovisko voči navrhovaným opatreniam a rozhodnutie by sa mohlo prijať bez Francúzska.
Francúzsko opustilo integrovanú vojenskú štruktúru NATO koncom 60. rokov a zúčastňuje sa odvtedy len na politických, nie vojenských konzultáciách.
Výbor má v podstate rovnaké právomoci vo vojenských otázkach ako Severoatlantická rada v politických záležitostiach. NATO ho využilo aj pri rozhodnutí o pomoci Turecku pri kríze v Perzskom zálive v roku 1991. Aliancia sa však od skončenia studenej vojny snaží obmedzovať jeho využívanie na dôležité rozhodnutia v duchu zbližovania s Parížom.
Ak by sa 18 členov NATO v rámci výboru dohodlo, uskutočnilo by sa vzápätí zasadnutie celej Severoatlantickej rady aj s Francúzskom, na ktorom by sa prijalo politické vyhlásenie o obrane Turecka.
Aliancia nie je už vyše mesiaca schopná dohodnúť sa na opatreniach na ochranu Turecka v prípade vojny v Iraku, o ktoré požiadali Spojené štáty americké. Tento týždeň sa veľvyslanci stretli na piatich mimoriadnych zasadnutiach, rozhodnutie však vždy zablokovali Nemecko, Francúzsko a Belgicko.
Trojicu krajín nepresvedčil ani stredajší kompromisný návrh generálneho tajomníka NATO Georgea Robertsona, ktorý americkú žiadosť zredukoval výlučne na opatrenia priamo súvisiace s ochranou Turecka. Pôvodne žiadali Američania aj ochranu amerických vojenských základní v Európe či nahradenie amerických vojakov na Balkáne, ktorí by sa presunuli do Perzského zálivu.
Berlín, Paríž a Brusel tvrdia, že rozhodnutie o pomoci USA už v tejto etape by dalo zelenú vojne proti Iraku a podkopalo by úsilie o mierové vyriešenie irackej krízy.
(spravodajca TASR Robert Sermek) juh
