ernou Horou v rámci Juhoslávie. Djindjič označil 30-minútový rozhovor s americkým šéfom diplomacie za "veľmi úspešný" a vyjadril spokojnosť nad podporou USA iniciatívam jeho vlády.
Obaja predstavitelia prediskutovali otázku narastajúceho napätia v juhosrbskej provincii Kosovo a údolí Preševo, kde kosovskoalbánski separatisti používajú päťkilometrovú bezpečnostnú zónu na atakovanie srbských jednotiek.
Colin Powell "podporil našu požiadavku stability," povedal Djindjič po stretnutí s americkým ministrom. "Koridor musí byť faktorom stability. No práve teraz je faktorom nestability," dodal.
Srbský premiér informoval amerického šéfa diplomacie o plánoch ekonomickej integrácie Kosova, ktorú zamýšľa jeho vláda. Tento plán však označil za dlhodobú úlohu.
"Musíme sa sústrediť na budúcnosť, ktorá znamená nie budovať nové štáty, ale stať sa súčasťou novej Európy," vyhlásil Djindjič. "Hranice nie sú dôležité, dôležitý je hospodársky rozvoj," dodal, čím narážal na úsilie vlády Čiernej Hory odtrhnúť sa od Srbska a namiesto súčasnej dvojčlennej Juhoslávie vytvoriť dva nezávislé a medzinárodne uznávané štáty.
Djindjič sa zmienil aj o tom, čo nazval "novou dohodou pre Balkán", ktorej cieľom bude podľa jeho slov "dať ľuďom prácu a odviesť ich od extrémizmu."
Po stretnutí s Djindjičom sa Colin Powell stretol ešte s tromi kosovskými lídrami - Hashimom Thacim, Vertanom Surroim a Ibrahimom Rugovom. Dnešné stretnutia boli preňho teda viac-menej pokračovaním nastúpeného intenzívneho kurzu balkánskej diplomacie, ktorej sa venoval v posledných dňoch.
Vo štvrtok sa stretol so svojím rumunským rezortným partnerom Romanom Petrem i macedónskym prezidentom Borisom Trajkovským. Dnes pokračoval stretnutím so srbským premiérom a lídrami juhosrbskej provincie Kosovo.
Colin Powell sa však nestretne s čiernohorským prezidentom Milom Djukanovičom, ktorý je vo Washingtone, aby získal podporu USA pre svoju myšlienku nezávislosti Čiernej Hory od Juhoslávie. Ako totiž vyhlásil hovorca ministerstva zahraničných vecí USA Richard Boucher, americká administratíva je naklonená "demokratickej Čiernej Hore v rámci demokratickej Juhoslávie".