Washington 17. júla (TASR) - Vedci boli fascinovaní, keď americká sonda Mariner 9 poslala v roku 1971 na Zem vôbec prvé zábery planéty Mars. Jej povrch pokrývala najväčšia prachová búrka, akú dovtedy ľudské oko videlo. Z mrakov vytŕčal iba vrchol 24 kilometrov vysokej sopky Olympus Mons. Je možné, že tento rekord onedlho padne.
Na Červenej planéte totiž pred troma týždňami vypukla najväčšia prachová búrka za ostatných 25 rokov, ktorá sa stále rozrastá. Búrka bola spočiatku viditeľná na ostrých snímkach Hubblovho vesmírneho teleskopu (HST) z 26. júna 2001 ako malý oblak nad panvou Hellas. Medzitým dosiahla také rozmery, že je viditeľná aj zo Zeme obyčajnými ďalekohľadmi. Búrka má ešte jeden nezanedbateľný globálny dopad: Teplota chladnej marťanskej atmosféry sa v jej dôsledku zvýšila o 30 stupňov Celzia.
Najlepší pohľad na búrku poskytuje sonda Mars Global Surveyor (MGS), ktorá má na palube prístroj TES (Thermal Emission Spectrometer). TES každý deň meria teplotu a obsah prachu v marťanskej atmosfére. "Táto búrka sa začala ako malý oblak prachu vo vnútri panvy Hellas, deväťkilometrového krátera na južnej pologuli Marsu," povedal Phil Christensen z Arizonskej štátnej univerzity. Až do 27. júna sa nedialo nič pozoruhodné - oblak sa chvíľu zväčšoval, chvíľu zmenšoval.
Potom však oblak doslova explodoval. "Prekročil asi určitú kritickú hranicu a začal sa zväčšovať," uviedol Christensen. Do 12. júla oblak pokryl značnú časť planéty. Hoci je Mars menší ako Zem, jeho plocha zodpovedá rozlohe všetkých pozemských kontinentov. Na Zemi by marťanská búrka pokryla hocijaký kontinent neuveriteľne rýchlo.
Zatiaľ nevieme, ako prachové búrky na Marse vznikajú. Christensen: "Jedna teória hovorí, že zrnká prachu absorbujú slnečné svetlo a zohrievajú okolitú marťanskú atmosféru. Teplejší vzduch začne prúdiť do chladnejších oblastí, pričom vznikne silný vietor. Ten rozvíri ešte viac prachu a atmosféra sa ďalej zahrieva." Tento kolobeh vyústi do globálnych prachových búrok.
Motorom marťanských prachových búrok je slnečné svetlo. Z tohto dôvodu začína každoročná búrková sezóna v období perihélia, keď je planéta na svojej obežnej dráhe najbližšie k Slnku. Tento rok bolo perihélium 13. júna. Najväčšie prachové búrky sa spravidla vytvárajú jeden alebo dva mesiace po perihéliu. Prvé snímky búrky urobil HST zhodou okolností v momente, keď sa Mars nachádzal iba 68 miliónov kilometrov od Zeme. Tak blízko neboli tieto planéty od roku 1988.
Ako všetky predchádzajúce marťanské búrky sa aj táto správa nepredvídateľne - kedy sa skončí, vedci nevedia. Je možné, že je len prvou v sérii. Energia, ktorá v atmosfére zostane po prvej búrke, môže uľahčiť vznik ďalšej.
Astronómovia sa už teraz tešia na rok 2003, keď k nám bude Mars ešte bližšie, iba 56 miliónov kilometrov. To je najmenšia vzdialenosť od roku 1924 a pred rokom 2287 sa už nezopakuje.
Ďalšie informácie vrátane obrázkov a animácií sú na http://science.nasa.gov/headlines/y2001/ast16jul_1.htm?list57966.
