Prešov 14. februára (TASR) - Nezameniteľný rukopis, nenútená elegancia umeleckého výrazu a hlboký humanistický postoj k ľuďom a k životu, to sú hodnoty, ktorými obohatil výtvarné umenie predovšetkým na východnom Slovensku a výtvarné dianie v Prešove maliar Jozef Bendík. Dnes je 100 rokov od dňa jeho narodenia (zomrel vo svojom rodisku Prešove v roku 1989).
Rozsiahlosť a precíznosť Bendíkovej tvorby, jeho žánrovú vernosť maľbe a spoločenskú angažovanosť pripomenula v rozhovore pre TASR znalkyňa Bendíkovho diela, komisárka viacerých jeho výstav a riaditeľka Šarišskej galérie (ŠG) v Prešove Marta Hrebíčková.
Bendík nielenže v Prešove v 50. rokoch minulého storočia založil katedru výtvarnej výchovy, ale aj na nej dlhé roky pôsobil ako vedúci a vychoval viacerých výtvarných umelcov a výtvarných pedagógov. Bol pri zrode ŠG a nevynechal vari jedinú vernisáž na jej pôde. Z umelcovej vyše 50-ročnej tvorby je podľa Hrebíčkovej v kontexte slovenského maliarstva 20. storočia vysoko hodnotená jeho sociálnokritická figuratívna tvorba. Nevyhýbal sa maľovaniu ľudí na okraji spoločnosti - žobrákov, nezamestnaných, kočovných Cigánov. Výstižne pomenúval problémy, úskalia, ale aj radosti každodenného života, ponímal krásu a premeny prírody rodného mesta a jeho okolia. Po 2. svetovej vojne dominovala v jeho tvorbe krajinomaľba. Stal sa pevcom šarišskej krajiny, zákutí Prešova, čarovných miest tadiaľ pretekajúcej Torysy," konštatovala Hrebíčková.
Šarišská galéria chystá na druhú polovicu tohto roka výstavu z Bendíkovho diela. Predstaví na nej nielen to, čo od neho má vo svojich zbierkach, ale - ako Hrebíčková zdôraznila - oslovujú mnohých súkromných majiteľov Bendíkových obrazov, aby ich na výstavu požičali. Výsledky maliarovej práce vlastnia aj Slovenská národná galéria či Východoslovenská galéria v Košiciach. Práve požiarom v druhej menovanej v roku 1983 bol jedným z najviac postihnutých Bendík. Stihol zopár obrazov ešte z medzivojnového obdobia sám reštaurovať, ale časť jeho prác ešte zo štúdií v Prahe, či štipendiálneho pobytu v Ríme, je nenávratne stratená.
Hrebíčková zvýraznila, že práve výstava, ktorú pripravila v roku 1983 ako komisárka, bola predloženou kolekciou do 300 diel poslednou ucelenou Bendíkovou prezentáciou ako tvorcu.
