Berlín 16. júla (TASR) - Vdova po nemeckom podnikateľovi Oskarovi Schindlerovi, ktorý v čase druhej svetovej vojny zachránil pred istou smrťou viac ako 1200 židov, sa rozhodla stráviť posledné týždne svojho života v Nemecku.
Deväťdesiatštyriročná Emilie Schindlerová počas momentálneho pobytu v Nemecku dospela k názoru, že sa nevráti do Argentíny, kde spolu s manželom žila od roku 1949, oznámila dnes jej argentínska priateľka a autorka jej biografie Erika Rosenbergová.
Schindlerová, ktorá sa pohybuje už len pomocou invalidného vozíčka, dostala niekoľko ponúk od nemeckých domovov dôchodcov. Podľa Rosenbergovej považuje Emilie Nemecko za peknú krajinu, v ktorej chce zostať. V Nemecku bude poberať mesačný dôchodok vo výške 660 eur a ďalších 12.800 eur dostane od jedného denníka za práva na zverejnenie dokumentov jej manžela objavených v roku 1999 dvoma deťmi v kufri na povale domu severonemeckom Hildesheime, kde Schindler žil až do svojej smrti v roku 1974.
Medzi dokumentmi bol aj slávny tzv. Schindlerov zoznam s menami 1200 židov, ktorý sa stal podkladom na nakrútenie Oskarmi ovenčeného rovnomenného filmu amerického režiséra židovského pôvodu Stevena Spielberga. Zoznam odovzdali múzeu holokaustu Jad Vašem v Jeruzaleme.
Emilie sa minulý týždeň zároveň vyslovila za to, aby dokumenty zo súkromného vlastníctva Oskara Schindlera pripadli Nemecku. Na tento účel sa podľa nej najlepšie hodí Dom dejín v Bonne. Schindlerová tiež bojuje za to, aby v Nemecku vystavili aj Schindlerov zoznam s menami zachránených židov. Zoznam sa nachádza na území Izraela a jeho originálnu kópiu má od vlaňajšieho novembra Spolkový archív v Koblenzi.
Emilie, ktorá sa s manželom nerozviedla, sa považuje za jedinú dedičku jeho pozostalosti a chcela s nimi nakladať podľa svojho uváženia. Súd v Stuttgarte však nedávno rozhodol, že Emilie nemá na Schindlerov kufor nárok, pretože Schindler ho venoval svojej poslednej priateľke.
Hovorca Domu dejín povedal, že múzeum by veľmi rado prijalo kufor a ďalšie dokumenty od pani Schindlerovej. Stála expozícia Domu dejín už obsahuje okrem iného dokumenty z procesu s vojnovým zločincom Adolfom Eichmannom v Izraeli.
Úsilie podnikateľa Schindlera zachrániť židov pred transportom do koncentračných táborov je vďaka úspešnému filmu dostatočne známe, pripravovaná autobiografia o jeho manželke Emilii by mala verejnosti priblížiť tú, čo sa na záchrannej operácii podieľala v nemenšej miere.
Kniha s názvom "Ja, Emilie Schindlerová" z pera Rosenbergovej sa na knižných trhoch objaví na jeseň toho roku. Biografia približuje konanie a odvahu Emilie Schindlerovej, ktorú preukázala počas druhej svetovej vojny v snahe zachrániť čo najviac židov pred smrťou v plynových komorách koncentračných táborov.
Argentínska spisovateľka nedávno vyhlásila, že Schindlerová bola pre mnohých židov "dobrým anjelom". Ponúkla sa napríklad, že prevezme zodpovednosť za 300-člennú skupinu vyčerpaných židovských väzňov, ktorých by v opačnom prípade čakala istá smrť.
Pri pokusoch o záchranu židov riskovala Emilie rovnako ako jej manžel. Aj preto ju Rosenbergová vykreslila nielen ako silnú a odvážnu ženu, pracujúcu po boku manžela, ale aj ako samostatnú hrdinku. Autorka sa dokonca domnieva, že Spielberg vo filme nespravodlivo ignoroval Emiliinu rolu.
Nemecký priemyselník Oscar Schindler zachraňoval židov tak, že vymyslel fiktívne pracovné miesta vo svojej továrni v nacistami okupovanom Poľsku a presviedčal ich o tom, že práca židov je vo vojne potrebná. Celkovo sa na slávnom Schindlerovom zozname objavilo strojom napísaných 297 ženských a 801 mužských mien.
Schindlerovci emigrovali do Argentíny v roku 1949. Schindler sa však v roku 1958 vrátil do Nemecka, kde v roku 1974 zomrel. Na jeho vlastné želanie ho pochovali v Jeruzaleme.
