ATÉNY, BRATISLAVA. Rady utečencov na gréckom ostrove Lesbos sú dlhé, rozdelené podľa národností. K provizórnym kanceláriám pár kilometrov od pobrežia pravidelne privážajú ľudí, 39 úradníkov tu s nimi spraví rozhovor, určí ich národnosť, odfotí ich, zoberie digitálne odtlačky prstov a dá im dočasný cestovný dokument.
Utečenci zo Sýrie, Iraku, Somálska, Palestíny, Jemenu, Južného Sudánu a Eritrey môžu zostať šesť mesiacov v Grécku, Afganci či Iračania musia do tridsiatich dní odísť. Tí, ktorí si to môžu dovoliť, cestujú loďami do Atén, iných prevážajú do migračných centier, píše grécky server Ekathimerini.com.
Hoci chladné počasie mierne znížilo prílev utečencov po balkánskej trase, Únii sa nedarí zefektívniť procesy, kontrolné hotspoty na gréckych ostrovoch musela zriadiť grécka vláda týždne po ich schválení v Bruseli.
Registračným centrám pritom často utečenci nedôverujú a pokračujú radšej vlastnou cestou cez Balkán. „Hľadáme nejakých pašerákov, neviete o nejakých?“ pýta sa podľa agentúry AFP 37-ročný Gyulo z Demokratickej republiky Kongo.
Utečencov filtrujú
Podľa informácií od dobrovoľníkov na grécke ostrovy stále prichádza asi 3500 ľudí denne. Aby sa vyhli polícii, mieria pašeráci čoraz častejšie na menšie ostrovy. Cez Grécko prišlo do Európy tento rok vyše 750-tisíc utečencov a krajina priznáva, že ochranu schengenskej hranice nezvláda.
Grécky premiér Alexis Tsipras preto privítal piatkový návrh Európskej komisie, ktorá chce vytvoriť európsku pobrežnú stráž. Tá by mohla pomôcť práve pri ostrovoch ako Lesbos, na ktoré je najväčší tlak. Na rozdiel od súčasného systému Frontex by takáto stráž nepožadovala pozvanie od členského štátu.
Mnohí utečenci pokračujú na sever balkánskou cestou. Macedónsko aj Srbsko však púšťajú cez hranice tiež len ľudí z vojnou zničených krajín, ostatných otáčajú naspäť. Viac ako tisíc utečencov vrátilo Grécko späť z macedónskych hraníc do Atén, podľa Balkan Insight pri rušení tábora došlo aj k potýčkam s políciou.
Podľa Deutsche Welle (DW) stojí cesta autom do Rakúska asi 1500 eur, pašeráci ponúkajú utečencom aj falošné pasy a iné dokumenty. Iránec Payman Qasimian tvrdí, že odvoz mu ponúkali, ale až z macedónskej dediny, ktorá je vzdialená štyri hodiny naprieč horami. O azyl preto radšej požiada v Grécku.
„Nebudem riskovať, že ma pošlú späť do Iránu po tom, čo som sa dostal tak ďaleko,“ hovorí pre DW muž, ktorý predtým 15 rokov žil v USA.
Plot aj v Rakúsku
Dobrovoľníci vyzývajú utečencov z nevojnových krajín, aby sa radšej vrátili do Atén. „Ak prídu do Macedónska ilegálne, sú terčom pašerákov a kriminálnikov. Nikto im nezabezpečí bezpečný prechod,“ píše na Facebooku jedna z dobrovoľníčok Mersiha Smailovičová.
V utečeneckých táboroch v Srbsku aj Macedónsku pomáhajú aj slovenskí dobrovoľníci. Pravidelne napríklad prevážajú humanitárnu pomoc. Podľa dobrovoľníkov by pomohlo, keby Srbsko uvoľnilo colné predpisy, ktoré komplikujú dovoz darovaného oblečenia zo zahraničia, informuje ČT24.
Na internete dobrovoľníci pomoc koordinujú, pre nízke teploty je dopyt najmä po topánkach či dekách, alebo detských bundách. Tábory sú plné v Chorvátsku aj Slovinsku, utečenci sa v nich však dlho nezdržia a pokračujú ďalej.
Rakúsko začalo v posledných dňoch stavať plot na hranici so Slovinskom. Vyše tri kilometre dlhá bariéra má usmerniť príchod utečencov, ktorých tam v autobusoch privážajú Slovinci.
Loading
...Kvóty nefungujú
Podľa najnovších štatistík Eurostatu požiadalo od júla do septembra v Európskej únii o azyl 413-tisíc utečencov, väčšinou zo Sýrie. Zatiaľ čo Nemecko či Maďarsko mali zhodne po 108-tisíc žiadostí, Slovensko dostalo za to isté obdobie pätnásť žiadostí o azyl.
Únia podľa mimovládok reaguje pomaly. Napriek tomu, že Únia schválila relokáciu asi 160-tisíc utečencov z najviac postihnutých krajín do iných štátov, systém doteraz poriadne nefunguje. Z Talianska podľa Deutsche Welle doteraz odviezli len 133 ľudí, ešte menej ich odletelo z Grécka do Švédska či Luxemburska.
„Pri tomto čísle to potrvá do konca tohto storočia, kým z Talianska presunieme 40-tisíc utečencov,“ povedal pre DW koordinátor relokácií Riccardo Mattei.
Proti mechanizmu protestuje Slovensko, ktoré má prijať 802 ľudí, aj Maďarsko. „Zastavenie relokácií však nezastaví prílev utečencov,“ dodáva Mattei.
