Catania 16. júla (TASR) - Hoci počet seizmických záchvevov talianskej sopky Etna v noci nadnes výrazne klesol, experti z vulkanologického observatória nachádzajúceho sa na sopke zatiaľ svoje varovania nezmiernili.
Experti dnes zaregistrovali približne 70 otrasov a na Sicílií sa hovorí o "prímerí" sopky. Vulkán však aj naďalej neprestal chrliť dym a popol. Najsilnejší pondelkový otras dosiahol hodnotu 2,9 stupňa Richterovej stupnice.
V noci zo soboty na nedeľu bolo na najznámejšom európskom vulkáne zaznamenaných približne 200 nových seizmických záchvevov po tom, čo ich počet z piatka na sobotu dosiahol pravdepodobne vrchol v podobe 300 záchvevov. Ich celkový počet za uplynulé dni však prekročil číslo 2000. Vedci neoznačili situáciu za alarmujúcu, zdôraznili však, že jav si vyžaduje pozorné sledovanie a preto posilnili kontrolu sicílskej sopky.
Nová séria otrasov Etny vyvolala aj erupciu lávy v juhovýchodnom kráteri. Láva tiekla v dĺžke približne jeden kilometer do neobývanej oblasti v údolí Bove. Šéf vulkanologického centra v Catanii profesor Giovanni Frazzetta podotkol, že vriaca magma vyvíja na horský masív veľký tlak a preto si vyžaduje neustálu pozornosť.
Potenciálne nebezpečenstvo vybuchnutia sopky však hrozí stále. Niektorí experti sa domnievajú, že výbušný potenciál Etny býva často podceňovaný. Mnohí experti zastávajú názor, že takýto zhluk otrasov na sopke nezaregistrovali už vyše desať rokov. Na základe historickej skúsenosti sa však domnievajú, že takáto séria záchvevov často predchádza väčšiemu výbuchu.
V roku 1979 prišli pri silnejšom výbuchu jedného z viac ako 20 kráterov sopky o život deviati turisti. S najkatastrofejickejším scenárom sa však skončil prípad z roku 1669, keď tečúca láva nielenže pochovala mesto Catania, ale pripravila o život 20.000 ľudí.
Obnovenie činnosti sopky Etna zaznamenali 7. júla tohto roku a predtým v polovici júna. Od konca januára 2000 Etna vykazovala sporadickú aktivitu.
