PARÍŽ. Dohodu, ktorý je výsledkom parížskej Konferencie OSN o klimatických zmenách (COP21), bude možné podpisovať od 22. apríla 2016 v newyorskom sídle OSN. Uvádza sa to vo vyhlásení zverejnenom organizátormi COP21.
Text parížskej dohody nepredpokladá vzdanie sa fosílnych palív, nie sú obmedzené ani emisie oxidu uhličitého (CO2), ale ráta sa v nej s tým, že jednotlivé krajiny prijmú národné ciele vedúce k znižovaniu emisií, technologickým modernizáciám a adaptácii na zmeny klímy.
Nižšia teplota aj menej emisií. Čo hovorí dohoda o klímeČítajte
Zmluva nadobudne účinnosť, ak ju ešte ratifikujú jednotlivé štáty, pričom tak musí urobiť najmenej 55 krajín, na ktoré pripadá najmenej 55 percent globálnych emisií skleníkových plynov.
Dokument z Paríža nenadobudne účinnosť skôr ako 1. januára 2020. Ak budú splnené všetky ratifikačné procesy, parížska dohoda potom nahradí tzv. kjótsky protokol.
Slávnostný podpisový akt sa uskutoční 22. apríla, keď sa celosvetovo slávi Deň Zeme. Ratifikačný proces a možnosť podpísať dohodu potrvá do 21. apríla 2017.
Generálny tajomník OSN Pan Ki-mun v reakcii na dosiahnutie dohody v Paríži uviedol, že je vyvrcholením sedemročného úsilia s cieľom prinútiť svet, aby konal. "To, čo bolo nepredstaviteľné, je teraz nezastaviteľné...je to dobrá dohoda a vy všetci by ste mali byť hrdí," vyhlásil Pan Ki-mun v sobotu v Paríži pred delegátmi COP21. Poznamenal, že 12. december sa zapíše do dejín. Parížsku dohodu označil za "monumentálny úspech pre planétu a jej obyvateľov".
Pan, ktorý počas svojich ciest - ako povedal v sobotu - často hovorí aj s ľuďmi, ktorí zápasia s dôsledkami klimatických zmien, týmto obetiam odkázal, že "svet ich teraz počúva".
V Česku do parlamentu
Klimatickú dohodu bude v Českej republike ratifikovať parlament. Českým médiám to povedal český minister životného prostredia Richard Brabec. Dodal, že celý proces bude zavŕšený podpisom prezidenta republiky.
Brabec poukázal na to, že mnoho politikov používa v súvislosti s dohodou z Paríža slovo "historická", čo je podľa ministra oprávnené. Vysvetlil, že k záväzku a spoločnej globálnej zodpovednosti za to, aby sa väčšia časť Zeme nestala pre život nevyužiteľnou, sa totiž prvýkrát prihlásili najväčší emitenti skleníkových plynov.
"Dnes Čína so Spojenými štátmi tvoria takmer 40 percent celosvetových emisií," uviedol Brabec a dodal, že Európa vytvára sotva pätinu - osem percent celosvetových emisií.
"Je to obrovský prvý krok. Svet si uvedomuje, že má zodpovednosť," povedal český minister. Upozornil, že namiesto malej časti krajín sveta, ktoré sa hlásia ku Kjótskemu protokolu, sa k parížskej dohode hlási skutočne celý svet.
"Máme jednu z mála šancí - možno poslednú -, keď môžeme niečo ešte reálne ovplyvniť, než sa to rozbehne do špirály, ktorú už ľudstvo neovplyvní," upozornil minister.
Vyjadril nádej, že túto skutočnosť si v Česku uvedomia už aj tí, ktorí celý problém vnímajú len ako záležitosť týkajúcu sa ostrovných krajín alebo polárnych oblastí.
Obama dohodu privítal
Americký prezident Barack Obama v noci nadnes privítal dohodu, ktorá vzišla z Konferencie v Paríži, ako silnú a historickú. Vyhlásil, že je tou najlepšou šancou, ktorá pomôže zachrániť planétu pred dôsledkami globálnych klimatických zmien.
Dodal, že parížska zmluva dokazuje, čo všetko svet môže dosiahnuť spoločnými silami. Okrem toho parížsky pakt podľa Obamu vysiela signál, že svet je oddaný "nízkouhlíkovej budúcnosti".
Obama priznal, že žiadna zmluva nie je dokonalá, a nie je ňou teda ani dokument schválený na záver dva týždne trvajúcich rokovaní COP21 v Le Bourget pri Paríži. Upozornil však, že "táto zmluva predstavuje tú najlepšiu šancu na záchranu planéty, akú sme dostali".
Zdôraznil, že americký ľud môže byť hrdý, pretože historická dohoda bola v Paríži dosiahnutá aj vďaka líderstvu Spojených štátov. "Za uplynulých sedem rokov sme zmenili Spojené štáty na globálneho lídra v boji proti klimatických zmenám," pripomenul Obama.
