TUNIS, BRATISLAVA. Nestáva sa často, aby Nobelovu cenu mieru preberala organizácia, ktorá nemá oficiálne sídlo. Žiadnu budovu s vstupnou tabuľou, žiadne telefónne číslo, na ktoré by sa dalo dovolať, žiadna internetová stránka. A dokonca v období, za ktoré cenu dostala, nemala ani žiadne meno, píše Guardian.
Takzvaný kvartet si vo štvrtok preberal v Osle Nobelovu cenu mieru. Za to, že v roku 2013 nedovolil, aby sa Tunisko vybralo cestou okolitých štátov, v ktorých sa arabská jar premenila na chaos.
Spojili sa za demokraciu v Tunisku, získali Nobelovu cenu za mierČítajte
Pozitívny príklad arabskej jari
Keď vrcholili spory medzi vládnucimi islamistami a sekulárnymi politikmi, na čelo rokovaní sa postavili vplyvné odbory, spolu s organizáciou zamestnávateľov, právnikov a ľudskoprávnych aktivistov. Kvarteto organizácií priviedli Tunisko ďalej k demokracii a z krajiny urobilo jediný pozitívny príklad arabskej jari.
Ubehli dva roky a v Tunisku stále funguje demokracia, ktorú krajina do vypuknutia arabskej jari na konci roka 2010 nepoznala. Zároveň však Tunisko prežilo rok s tromi veľkými teroristickými útokmi, ktoré ukazujú, že Islamský štát bude pre krajinu čoraz väčšou hrozbou.
Najväčším problémom pre Tunisko je susedná Líbya, kde sa v roku 2011 rozpadol brutálny režim Muammara Kaddáfího a krajinu si rozparcelovali rôzne ozbrojené skupiny. „Líbya sa stala skladom zbraní pod holým nebom. Nie je už len útočiskom, ale tiež cvičiskom a dopravným uzlom pre džihádistov,“ cituje CNN Usámu Romdháního, šéfredaktora týždenníka Arab Weekly.
Tunisko má problém aj bez svojich susedov. Je najväčším „dodávateľom“ zahraničných bojovníkov pre Islamský štát, do Sýrie a Iraku odišlo už tri tisíc džihádistov a mnohí z nich sa vracajú. Tento rok ukázal, akú krvavú podobu to môže mať.
Nobelovka za mier prekvapila, ale dáva zmyselČítajte
Tri veľké útoky
V marci zaútočili na múzeum Bardo v Tunise, z dvadsiatich obetí bolo 17 turistov. V júni zabili v turistickom stredisku Súsa 38 zahraničných turistov. V novembri zas samovražedný útočník zabil dvanástich členoch prezidentskej ochranky.
Islamisti začínajú prichádzať aj do niektorých oblastí na juhu krajiny. „Moji synovia odmietajú opustiť túto oblasť, lebo je to zem ich otca,“ hovorí pre CNN Zahara Ghorballíová. „Ak odídeme, prídu teroristi.“
Tí už prišli. Keď jej šestnásťročný syn odmietol odovzdať islamistom svoje stádo oviec, lebo je jediným zdrojom obživy pre rodinu, odrezali mu hlavu. Poslali ju rodine po bratrancovi.
Nahrali aj video, v ktorom Tunisanom odkázali, že podobný osud čaká každého, kto im bude odporovať.
Využili náznak slobody
Islamisti využili mocenské vákuum po páde režimu prezidenta Ziného Abidína bin Alího v roku 2011, teda ešte pred tým, ako sa v Tunisku udomácnila demokracia. „Využili trochu slobody, aby si zorganizovali svoje siete. Boli tam skupiny napojené na al-Káidu a organizáciu Ansár aš-Šaría, ktoré sa pod rúškom náboženskej slobody rozšírili po celej krajine,“ povedal Romdhání.
Najmä po marcovom útoku začala vláda proti týmto sieťam zasahovať. Pri viac ako 21-tisíc útokoch zatkla asi tisíc ľudí. Odhalili ich muničné sklady s ťažkými zbraňami a výbušninami. A na hranici s Líbyou chcú postaviť plot.
Ani ten však Tunisko neochráni pred vnútornými hrozbami, akými sú nedostatok práce pre mladých a útokmi poškodená ekonomika.
Nobelova cena je odkazom z Nórska, aby sa Tunisania ani pri týchto problémoch nevrátili k diktatúre. „Cena má povzbudiť Tunisanov, ktorí napriek veľkým problémom položili základ pre národné bratstvo, ktoré by mohlo slúžiť ako príklad pre ďalšie krajiny,“ uviedol Nobelov výbor v októbri, keď oznámil udelenie ceny.
