Hamburg 16. júla (TASR) - Za vydanie Miloševiča súdnemu tribunálu v Haagu si srbská vláda nekládla nijaké podmienky. Chcela tým ukázať svoju dobrú vôľu a jasne deklarovať záujem krajiny o integráciu do medzinárodného spoločenstva, povedal v rozhovore pre najnovšie vydanie nemeckého týždenníka Der Spiegel predseda srbskej vlády Zoran Djindjič.
Súčasne sa priznal, že je šokovaný celým spôsobom poskytovania pomoci Západu, ktorá mala dosiahnuť 1,3 miliardy dolárov. Namiesto tejto nesporne slušnej čiastky by mala Juhoslávia podľa posledných správ z Bruselu dostať od Západu "na ruku" 50 miliónov mariek.
"Pokúšame sa reformovať krajinu a aj napriek bombardovaniu NATO propagovať prozápadný kurz - a v Bruseli zatiaľ desať byrokratov rozhoduje podľa hesla: Keď svetlo dohasína, treba brzdiť," hovorí srbský premiér.
"Prvú časť pomoci vo výške 300 miliónov eúr sme mali dostať v auguste. Náhle nám oznámili, že 225 miliónov eúr sú dlhy, ktoré pochádzajú čiastočne ešte z Titových čias. Dve tretiny z tejto sumy tvoria "trestné úroky", pretože Miloševič sa desať rokov zdráhal tieto pôžičky splácať.
Zvyšných 75 miliónov eúr dostaneme najskôr v novembri. Takéto sú princípy Západu, ktorý sa správa očividne podľa hesla "ťažko chorému pacientovi treba liek vtedy, keď je už mŕtvy". Našimi krízovými mesiacmi sú júl, august a september", tvrdí Djindjič.
Srbský premiér vyslovil súčasne obavy, že pokiaľ nedostane Juhoslávia finančnú injekciu ihneď, príde už v septembri k demonštráciám a sociálnym nepokojom. Bez peňazí nemôže totiž súčasná vláda splniť nijaké sľuby. Je nevyhnutné uvedomiť si, že "330.000 rodín má príjem menší ako 40 mariek mesačne, na ťarchu štátneho rozpočtu žije momentálne 600.000 utečencov a výpadok financií bude mať za následok nedostatok investícií, zastavenie procesu obnovy a stratu 100.000 pracovných miest.
Na druhej strane, Miloševičove socialistické kádre sedia ešte stále v rozhodujúcich funkciách v hospodárskej sfére a chcú, aby sa krajina ponorila do chaosu", hovorí Djindjič a konštatuje, že v prípade nových volieb by za týchto okolností zaznamenali prírastok hlasov práve socialisti a radikáli. Netreba zabúdať ani na skeptický postoj prezidenta Koštunicu voči Západu a jeho tvrdeniam, že zo sľubovaných peňazí Juhoslávia aj tak nič nedostane.
Djindjič, ktorého kvôli vydaniu Miloševiča do Haagu mnohí označujú za pučistu a hanbu Srbska, zastáva názor, že postoj Západu môže nahrať nacionalistickým náladám medzi časťou obyvateľstva a prvý balík finančnej pomoci sa potom môže dostať aj do rúk radikála Vojislava Šešelja.
"Pokiaľ padne moja vláda, bude to medzinárodné spoločenstvo stáť desať miliárd dolárov," tvrdí Djindjič a upresňuje, že k vojnovým krízam príde vo Vojvodine, Čiernej hore, v Kosove, Sandžaku a na juhu Srbska.
"Nebude už existovať nijaká spolupráca s haagskym tribunálom a útočisko budú hľadať desaťtisíce utečencov. Na to sa však už peniaze na Západe nájdu. Nikto sa už nebude pýtať, či sa tejto kríze nedalo zabrániť. Všetko, čo potrebujeme, je priama pomoc, nie prázdne mítingy sympatizantov. Keď som bol ešte v opozícii, prisľúbila nám Európska únia tri miliardy mariek v hotovosti za zvrhnutie Miloševiča. Kde sú?", pýta sa srbský premiér.
Zároveň konštatuje, že ustavičnými sľubmi stráca jeho vláda na dôveryhodnosti a on sám riskuje, že na jeho rodinu raz niekto spácha atentát. K prípadnému vydaniu generála Ratka Mladiča do Haagu sa srbský premiér vyslovil zdržanlivo a vyhlásil, že to nemusí byť práve on, ktorý vyrieši všetky problémy súčasnej Juhoslávie.
