PARÍŽ. Rozhovory vo Francúzsku trvajúce týždeň a pol vyústili v stredu do kratšieho textu klimatickej dohody, ale stále poznačeného problémami.
Vyjednávači zo 195 krajín sa názorovo odlišujú v otázke, ako ďaleko zájsť pri znižovaní rastu globálnej teploty - a ako za to zaplatiť.
V stredu predstavený text neodpovedá na otázku dlhodobého cieľa klimatickej dohody: nie je jasné, či má ísť o úplné odstránenie produkcie emisií skleníkových plynov ekonomikami jednotlivých krajín, alebo len o ich redukciu.
Nový návrh dohody tiež nestanovuje, aký má byť maximálny limit nárastu globálnej teploty do konca tohto storočia: či to bude 1,5 stupňa, alebo či sa konsenzus priblíži k úrovni 2 stupňov.
Prečítajte si tiež:
Uhlie ako palivo budúcnosti? Spoločnosti platili vedcom za štúdie
Vypadlo štrnásť strán "Urobili sme pokrok, ale stále pred nami zostáva množstvo práce," povedal francúzsky minister zahraničných vecí Laurent Fabius delegátom zhromaždeným na okraji metropoly Paríž, ktorí majú dohodu uzavrieť do piatka 11. decembra.
Fabius uviedol, že z nového textu vypadlo oproti pôvodnému 43-stranovému návrhu celkovo 14 strán a dve tretiny doterajších sporných formulácií sa už vyriešili.
Minister dal vyjednávačom úlohu prísť s ďalším novým návrhom najneskôr do štvrtkového popoludnia.
Here is the new draft of Paris agreement https://t.co/peHn9dY2Oc #COP21 pic.twitter.com/mHY4nKg22c
— COP21en (@COP21en) 9. Prosinec 2015 Základné spory zostávajú Štvorročné rokovania o dohode síce vrcholia, ale zostáva ešte celý rad základných sporov o to, ktoré krajiny by mali platiť náklady na prechod sveta na nízkouhlíkový energetický systém.
Rozvojové krajiny žiadajú, aby mali vlády bohatých krajín povinnosť zvýšiť financovanie klimatických opatrení z už sľúbených 100 miliárd ročne, a to od roku 2020.
Bohatšie štáty odmietajú formulácie, vďaka ktorým by pre ne bolo právne záväzné takto zvyšovať financie - a presadzujú náhradný plán, podľa ktorého by sa finančné prostriedky získavali od širšieho okruhu darcovských krajín, napríklad od Číny a ďalších, čo si to môžu dovoliť.
Ostré názorové rozdiely existujú aj v otázke, či by konečným cieľom klimatickej dohody mal byť maximálny nárast globálneho otepľovania o dva stupne Celzia oproti predindustriálnemu obdobiu - alebo o 1,5 stupňa Celzia.
Práve táto druhá možnosť je podľa vyše 100 rozvojových krajín jediný bezpečný nárast, aby sa odvrátili ďalšie smršte, lejaky či stúpanie hladiny morí.
