Aj keď referendum nebolo o utečencoch, kritici Únie prezentovali kampaň ako boj proti zasahovaniu v tejto otázke.
KODAŇ, BRATISLAVA. Viac Európskej únie? Nie, ďakujeme. Toto heslo euroskeptikov sa stalo symbolom štvrtkového dánskeho referenda. Voliči odmietli priblíženie sa k Európskej únii. A to aj napriek tomu, že o väčšom vplyve Bruselu na dánske otázky referendum v podstate ani nebolo.
Dáni rozhodovali, či si ponechajú niektoré výnimky, ktoré si vyrokovali ešte v 90. rokoch. Okrem iného sa týkajú aj spolupráce v oblasti bezpečnosti. To im doteraz nebránilo zúčastňovať sa na práci Europolu, teda medzivládnej organizácie, ktorá sa venuje odkrývaniu organizovaných skupín a boju proti terorizmu v rámci otvorených hraníc Únie.
Europol však od roku 2017 mení svoju podstatu a stáva sa nadnárodnou organizáciou. Preto museli Dáni v referende povedať, či súhlasia s priblížením sa k Únii, aby mohli byť naďalej súčasťou zmeneného Europolu.
Sklamaný premiér
Bez spolupráce s Europolom môžu Dáni prísť o cenné informácie napríklad v prípade možných teroristov. Pre krajinu, ktorej noviny Jyllands Posten pred pár rokmi ako prvé uverejnili kontroverzné karikatúry proroka Mohameda, môže ísť o problém.
Európske tajné služby sa už dlhšie obávajú, že práve Dánsko by mohlo byť najbližším terčom radikálnych islamistov.
Očakával sa tesný výsledok, no na opačnú stranu. Proti zrušeniu výnimiek bolo nakoniec 53 percent voličov. „Dáni urobili krok späť a som z toho smutný,“ komentoval referendum dánsky pravicový premiér Lars Lokke Rasmussen. „Pochopiteľne, že by som rád videl iný výsledok.“
Referendum prišlo pre neho v zlom čase. Aj keď on aj hlavná opozičná strana podporovali voľbu áno, najmä euroskeptická dánska Ľudová strana hovorila, že ide o snahu o podriadenie Dánska Bruselu.
Krátko po tom, ako krajinou prechádzali utečenci smerujúci do Švédska, bolo ľahké spojiť referendum s utečencami, aj keď napríklad v otázke povinných kvót na prerozdelenie žiadateľov o azyl to nič nemenilo. V tomto si Dánsko spolu s Britániou drží svoju výnimku.
Táboru nie sa takto podarilo kampaň postaviť aj vďaka tomu, že ide o veľmi komplikovanú otázku a ani odborníci na európske právo nie sú jednotní v tom, aké bude mať hlasovanie následky. Mnohí napríklad dúfajú, že Dánom sa podarí vyrokovať podmienky spolupráce so zmeneným Europolom, iní tvrdia, že Bruselu sa nebude chcieť do osobitných rokovaní.
Dáni nie sú jediní, ktorí majú v Únii špeciálne postavenie. Týka sa to napríklad aj Veľkej Británie, ktorá má podobné postavenie. Ani ona nemusí automaticky prijať všetky európske nariadenia, v bezpečnostných otázkach však s Úniou spolupracuje.
Zlá správa pre Camerona
A práve tam referendum sledovali s najväčším napätím. Môže totiž veľa napovedať o výsledku iného referenda – tentoraz britského, naplánovaného na rok 2017. To sa nebude týkať len výnimiek, ale oveľa závažnejšej otázky – zotrvania krajiny v Únii.
„To, že Dáni hlasovali nie, je pre britského premiéra Davida Camerona veľmi nepríjemný výsledok,“ povedal pre Financial Times Poul Skytte Christoffersen, bývalý dánsky diplomat, ktorý v 90. rokoch vyrokoval dánsku výnimku.
Cameron totiž v súčasnosti presviedča Európu o reforme Únie, na ktorej základe chce viesť kampaň za zotrvanie v spolku. Dánske hlasovanie však ukázalo, že technické otázky „sa veľmi ťažko predávajú voličom“, keď sa debata zvrhne na suverenitu a kontrolu, dodal Christoffersen.
Aj keď tento výsledok môže byť vzpruhou pre euroskeptikov, dôležité je, že britské referendum bude o inom ako to dánske. Nielen o výnimkách, ale o zotrvaní Británii v celej Únii.
„Ak by dánske referendum bolo o úplnom vystúpení z Únie, výsledok by bol celkom iný,“ povedal pre EUobserver britský labourista Richard Corbett.
