PRAHA. Vyšehradská štvorka (V4) chce v rámci Európskej únie iniciovať širšie zoskupenie Priateľov Schengenu.
Dohodla sa na tom počas štvrtkového summitu premiérov V4 v Prahe. "Jeho cieľom by malo byť zdôraznenie spoločného záujmu na ochrane vonkajšej schengenskej hranice a zachovaní schengenského priestoru," priblížil na tlačovej konferencii český premiér Bohuslav Sobotka.
Odmietanie minischengenov
V4 zároveň odmietla snahy o vznik "minischengenov" v rámci EÚ, ako aj využívanie európskych fondov ako nástroja nátlaku v otázkach riešenia migračnej problematiky.
Podľa maďarského premiéra Viktora Orbána treba schengenský priestor zachovať nielen pre pohyb osôb, ale aj tovarov a služieb.
Orbán upozornil, že každý národ a krajina majú svoj diel zodpovednosti na jeho ochrane. "Aj v budúcnosti by mechanizmus kontroly hraníc mal zostať v rukách národných štátov," dodal s tým, že Gréci v tejto chvíli nie sú pripravení plniť záväzky, ktoré ako členovia Schengenu prijali.
Fico vyjadril pochybnosti o niektorých krajinách
Predseda slovenskej vlády Robert Fico rovnako vyjadril pochybnosti o schopnosti niektorých členských štátov únie garantovať ochranu schengenskej hranice. Potvrdil, že slovenská exekutíva je pripravená buď bilaterálne alebo na úrovni V4 pomôcť každému, kto s tým má problémy.
"Ale nemôžeme zatvárať oči a tolerovať, že sú tu krajiny, ktoré dôsledne nedodržiavajú pravidlá Schengenu a svojou laxnosťou umožňujú ďalší prílev obrovského počtu migrantov. Je hazardom mlčať o tom, že niektoré krajiny nie sú schopné garantovať schengenské hranice," konštatoval, čím narážal na Grécko.
Ako dodal Orbán, založenie Priateľov Schengenu by malo zaujímať všetky členské krajiny únie. "My Maďari považujeme otázku ochrany hraníc za otázku suverenity. Určite nenecháme ochranu našich hraníc niekomu inému," podčiarkol.
Vyšehradská štvorka očakáva, že decembrový summit EÚ naznačí rozhodujúce kroky, ktoré budú viesť k posilneniu vonkajšej schengenskej hranice. To podľa nich zahŕňa aj plné využitie potenciálu európskej agentúry Frontex, rýchle zavedenie hotspotov, efektívne azylové procedúry, prísne uplatňovanie pravidiel registrácie o odoberania odtlačkov prstov.
Hlavným hosťom bola Južná Kórea
Štvrtkový summit sa stal zároveň prvým, kedy sa V4 stretla s Južnou Kóreou na najvyššej úrovni. Výsledkom je vyhlásenie o intenzívnom rozvoji vzájomnej spolupráce v ekonomickej, kultúrnej, energetickej či obchodnej oblasti.
Ako priblížil po summite slovenský premiér, týmto sa významne zdynamizujú obchodné a investičné vzťahy. Podľa neho je vyšehradská skupina mimoriadne dôveryhodnou značkou, ktorá zohráva čím ďalej tým dôležitejšiu úlohu v rámci EÚ. "Sme motorom hospodárskeho rastu v únii a sme zaujímaví pre zahraničné investície," poznamenal s tým, že V4 má záujem najmä o stredne veľké juhokórejské firmy.
Bohuslav Sobotka pripomenul, že vyšehradské zoskupenie je pre Kórejskú republiku po Nemecku druhým najväčším obchodným partnerom v rámci Európskej únie a treťou najväčšou investičnou destináciou.
Privítal, že sa Južná Kórea prispela sumou 336-tisíc eur na projekty Medzinárodného vyšehradského fondu so zameraním na západný Balkán. V takejto pomoci chce pokračovať aj v budúcnosti.
Juhokórejská prezidentka Pak Kun-hje vyzdvihla, že krajiny V4 podporovali mierové snahy o zjednotenie kórejského polostrova, ako aj dosiahnutie stability v celej severovýchodnej Ázii.
"Vyšehradská štvorka sú úspešné krajiny, čo sa týka politickej stability, ale aj hospodárskeho rastu," poznamenal maďarský premiér Viktor Orbán s tým, že niektorí si v poslednom čase kladú otázku, či ich bolo dobré prijať do únie. Nedávno o tom vyjadril pochybnosti taliansky premiér Matteo Renzi.
Podľa neho je doterajšia spolupráca medzi krajinami vyšehradského zoskupenia a Južnou Kóreou dobrá aj pre celú EÚ. "Myslím si, že v únii je teraz veľmi málo dobrých úspešných príkladov. A toto je jeden z nich. Táto spolupráca je úspechom," podčiarkol.
Témou bola aj energetika
Premiéri sa zhodli aj na otázke energetiky a energetickej bezpečnosti ako jednej z priorít Vyšehradskej štvorky. Túto otázku žiadajú zaradiť na program najbližšieho zasadnutia Európskej rady, ktoré sa uskutoční 17. a 18. decembra v Bruseli.
Robert Fico privítal, že V4 odmieta projekt Nord Stream 2. Ako uviedol na tlačovej konferencii po skončení summitu, tento projekt je popretím európskej politiky vo vzťahu k Ukrajine.
Zoskupenie sa listom obrátilo na predsedu Európskej rady Donalda Tuska so žiadosťou o zaradenie otázky energetickej únie na decembrovú radu.
Podľa poľskej premiérky Beaty Szydlovej je dôležité, aby sa k tejto problematike viedli pokojné a konkrétne rozhovory, ako aj diskusie o vplyvoch Nord Streamu 2 na energetickú bezpečnosť únie.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu.
