PARÍŽ, BRATISLAVA. Tieto záväzky sú najmenej prísnou verziou záväzkov, ktorými sa dá dosiahnuť udržanie oteplenia pod dvomi stupňami Celzia. Ak by však takéto záväzky prijali všetky vlády, hranicu dvoch stupňov by sme zrejme prekročili.
Týmito slovami popísala organizácia Climate Action Tracker záväzky, s ktorými do Paríža na klimatický summit prišli vyjednávači za Európsku úniu, ktorí zastupujú aj slovenské postoje. Porovnávala záväzky rôznych krajín, Európu zaradila do skupiny „stredné“.
Tvorcom, nielen prijímateľom
Keď však Európska únia svoje záväzky prezentovala v septembri, hovorilo sa o prelomových rozhodnutiach. „S touto pevnou pozíciou bude Európska únia tvorcom dohody, nielen jej prijímateľom,“ vyhlásil na tlačovej konferencii eurokomisár pre klimatické zmeny Miguel Arias Canete.
Únia bude podľa neho na summite žiadať, aby sa množstvo vypustených emisií zvyšovalo len do roku 2020, do roku 2050 to má byť len na úrovni 60 percent v porovnaní s rokom 2010. „A v roku 2100 už takmer na nulovej úrovni alebo aj nižšie,“ dodal.
Svet aj v tomto období bude vypúšťať nejaké emisie, no bude musieť zároveň nájsť spôsob, ako množstvo skleníkových plynov znižoval. Napríklad sadením stromov alebo technologickými postupmi, ktoré by tieto plyny zo vzduchu odstraňovali.
Únia tiež schválila pomoc chudobnejším krajinám pri prechode na zelenú ekonomiku, ktoré žiadajú sto miliárd dolárov ročne na klimatické projekty, dotácie by sa mali začať v roku 2020.
Právne záväzný dokument
Európska únia od summitu očakáva, že sa prijme „právne záväzný dokument“, čo podporil aj americký prezident Barack Obama. Rovnako aj pravidelné hodnotenie plnenia záväzkov v oblastí emisií raz za päť rokov.
Canete tvrdí, že ak sa v Paríži nedosiahne zásadná dohoda, globálna teplota sa môže zvýšiť o 3,8 až 4,7 stupňa Celzia a „to by bolo zničujúce pre ekosystémy a biodiverzitu, výrazne by to zhoršilo problémy s počasím a pribúdali by prírodné katastrofy po celom svete“, cituje ho portál Euronews.com.
Tvrdí, že znižovanie emisií nezastaví ekonomický rast, kedˇže hospodárstva Únie v posledných rokoch „narástlo o 46 percent, aj keď množstvo emisií kleslo o 23 percent“.
Ani Únia však nebola jednotná v tom, že do roku 2030 by mala znížiť emisie o 40 percent. Proti tomu vystupovalo najmä Poľsko, ktoré sa bojí, že by to poškodilo jeho ťažbu a využívanie uhlia.
