MOSKVA. Ekonomické sankcie voči Turecku zo strany Ruska sú spojené s narastajúcou teroristickou hrozbou a majú preventívny charakter. Uviedol to v stredu pred novinármi hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v odpovedi na otázku, prečo Rusko vyhlasuje, že mechanizmus tlaku v podobe sankcií Západu naň neúčinkuje, keď pritom samé zavádza ekonomické reštrikcie voči Turecku.
Peskov vysvetlil, že sankcie uvalené Ruskom na Turecko sa líšia od reštrikcií Západom voči Moskve tým, že sú v mnohom spojené s narastajúcou teroristickou hrozbou a na jej pozadí majú preventívny charakter.
Zakážu dovoz tovarov
Najnovšie napätie vo vzťahoch medzi Tureckom a Ruskom spôsobil incident z minulého utorka, keď turecká stíhačka F-16 v pohraničí medzi Sýriou a Tureckom zostrelila ruský stíhací bombardér Su-24, ktorý bol na misii na podporu pozemných operácií sýrskej armády voči protivládnym povstalcom.
Rusko v reakcii na to pristúpilo k celému radu diplomatických opatrení a ekonomickým sankciám. Výnos o tom podpísal ruský prezident Vladimir Putin počas uplynulého víkendu. V utorok bolo zverejnené nariadenie vlády o realizácii tohto výnosu.
Rusko tak napríklad od 1. januára zakáže dovoz celého radu tureckých tovarov, zníži počet pracovných povolení pre tureckých autoprepravcov, pozastaví rokovania o investíciách v obchode a službách. Počínajúc 1. decembrom platí zákaz charterových letov medzi oboma krajinami.
Do záujmov Rusko zasiahnu minimálne
Ruský premiér Dmitrij Medvedev však v stredu podľa agentúry RIA Novosti vyhlásil, že sankcie uvalené na Turecko zasiahnu ekonomické záujmy Ruska len minimálne. "Rusko bude pragmatické," spresnil Medvedev.
Spomínané sankcie uvalené Západom na Rusko sú dôsledkom vývoja krízy na Ukrajine. Agentúra RIA Novosti uviedla, že koncom júla 2014 EÚ a USA zmenili dovtedajšiu sankčnú politiku voči Rusku, keď sankcie postihli len fyzické a právnické subjekty, a prešli k reštriktívnym opatreniam, ktoré sa vzťahujú na celé sektory ruskej ekonomiky.
V reakcii na tieto kroky Západu Rusko obmedzilo dovoz potravinárskej produkcie z krajín, ktoré naň uvalili sankcie. V júni tohto roku, keď boli sankcie Západu predĺžené, Rusko reagovalo zrkadlovo a predĺžilo platnosť zákazu dovozu potravinárskej produkcie do 5. augusta 2016.
Lavrov neodmieta stretnutie s tureckým rezortným kolegom
Rusko od Turecka žiada, aby sa za zostrelenie lietadla ospravedlnilo a potrestalo vinníkov.
NIKÓZIA. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v stredu vyhlásil, že sa nebude vyhýbať stretnutiu so svojím tureckým kolegom v Belehrade, o ktoré žiada Ankara.
Lavrov pripomenul, že minulú stredu sa s ním spojil šéf tureckej diplomacie Mevlüt Čavušoglu, ale "nepočul som od neho nič nové" v porovnaní s už známou pozíciou Ankary.
Tá označila konanie tureckej armády za oprávnenú obranu tureckého vzdušného priestoru, ktorý ruský bombardér údajne narušil, čo však Moskva popiera.
Turecko sa chce stretnúť
Ruský minister pred novinármi vyhlásil, že turecká strana teraz "nástojčivo prosí zorganizovať osobné stretnutie s ministrom zahraničných vecí Turecka" počas Rady ministrov zahraničných vecí Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) v Belehrade.
"Nebudeme sa tomuto kontaktu vyhýbať. vypočujeme si, čo hovorí minister Čavušoglu," uviedol Lavrov a vyjadril nádej, že sa "možno objaví niečo nové v porovnaní s tým, čo zaznelo verejne".
Rusko od Turecka žiada, aby sa za zostrelenie lietadla ospravedlnilo a potrestalo vinníkov. Ankara sa ospravedlniť odmieta a tvrdí, že posádka stíhačky F-16 bránila vzdušný priestor krajiny a plnila len svoju povinnosť.
Reagovali vyslaním protilietadlovej obrany
Rusko na zostrelenie lietadla reagovalo vyslaním moderného systému protilietadlovej obrany S-400 na základňu v sýrskej provincii Lázikíja a prijatím celej série diplomatických a ekonomických sankcií voči Turecku.
Spomínaná schôdzka šéfov diplomacií OBSE, na ktorej by sa mali stretnúť Čavušoglu a Lavrov, sa v Belehrade uskutoční 3. a 4. decembra. Príležitosťou pre stretnutie vrcholných predstaviteľov oboch krajín bolo aj pondelkové otvorenie konferencie OSN o klimatických zmenách v Paríži. Ruský prezident Vladimir Putin sa však so svojím tureckým náprotivkom Recepom Tayyipom Erdoganom odmietol stretnúť.
Západné krajiny vyzvali oba štáty na zdržanlivosť a obnovenie dialógu, pretože sa obávajú, že spor medzi Ankarou a Moskvou by mohol mať negatívny vplyv na pokusy o urovnanie ozbrojeného konfliktu v Sýrii, kde Rusko podporuje režim Bašára Asada a jemu vernú armádu, kým Turecko opozíciu a jej naklonených povstalcov.
sita
