PARÍŽ, BRATISLAVA. Dediny obkolesené haldami po ťažbe čierneho uhlia, prikryté zapáchajúcim dymom s ohňa, ktorý už desaťročia pomaly horí pod povrchom. Pre pokračujúcu ťažbu sa občas zem prepadne, zhltne so sebou domovy, telá miestnych často ani nenájdu.
Indický Dahnbád pripomína scény z postapokalyptických filmov, no vláda sa preto nechystá zastaviť ťažbu. Naopak, uhlia chce zo zeme dolovať čoraz viac.
„Rozvoj Indie nemôžeme na mnoho rokov dopredu obetovať v prospech boja proti klimatickým zmenám,“ citujú New York Times indického ministra pre energetiku Pijuša Ghoala. „Západ bude musieť prijať fakt, že sa musíme zaujímať o potreby našich chudobných.“
Aj keby klimatický summit uspel, malé ostrovy to nezachrániČítajte
India v centre sporu
Práve spor o to, do akej miery má India prispôsobiť svoj hospodársky rast boju proti klimatickým zmenám, môže byť jednou zo zásadných otázok prebiehajúceho summitu OSN o klimatických zmenách v Paríži.
India v súčasnosti vypúšťa tretí najvyšší počet skleníkových plynov na planéte, pred ňou je len Čína a Spojené štáty. Príčinou je najmä využívanie uhlia ako paliva. To indické je pritom nízkej kvality a znečisťuje dvakrát viac ako západné.
Kým Čína, najväčší znečisťovateľov získava až 90 percent svojho uhlia z podzemných baní, v prípade Indie pochádza rovnaké percento z povrchových. Miestnym ľuďom navyše spôsobuje rôzne zdravotné problémy – vypadávanie zubov, telesné defekty či mentálne poruchy - čo je aj prípad Dahnbádu.
