BRUSEL. Belgicko a Nový Zéland dostali v pondelok ekologickú anticenu, ktorú každý rok udeľuje sieť mimovládnych organizácií.
"Laureátmi" takzvanej Fosílnej ceny sa stávajú krajiny, ktoré podľa aktivistov zlyhávajú v oblasti ochrany životného prostredia.
Informovala o tom v utorok belgická televízna spoločnosť RTBF.
Cena nezodpovedným krajinám
Predstavitelia siete mimovládnych ekologických organizácií, sa stretli v pondelok v Paríži pri príležitosti začiatku globálnej konferencie o klíme (COP21).
Cena sa každoročne udeľuje krajinám, ktoré sa podľa aktivistov správajú nezodpovedne, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia.
Belgicko ako príklad
"Belgicko získalo túto cenu pretože je typickým príkladom toho, ako by priemyselne rozvinuté krajiny nemali prísť na konferenciu o klíme," skonštatovala Brigitte Gloirová z organizácie Oxfam-Belgicko, ktorá je zodpovedná za oblasť udržateľného rozvoja a zmenu klímy.
Pripomenula, že od vyspelých ekonomík sa očakáva, že budú prvé, ktoré sa zaviažu k zníženiu svojich emisií skleníkových plynov.
Belgicko je však príkladom krajiny, ktorá sa už šesť rokov nevie dohodnúť na národnej úrovni o klimatických otázkach. Spory v tejto agende medzi jednotlivými regiónmi a federálnou vládou sa nepodarilo prekonať ani v rámci príprav aktuálnej celosvetovej konferencie COP21.
"Šesť rokov čakáme, že Belgicko dosiahne dohodu medzi federálnou vládou a regiónmi o tom, ako znížiť emisie skleníkových plynov a ako dosiahnuť ciele v oblasti obnoviteľných zdrojov a financovania v oblasti klímy," pripomenula Gloirová.
Cena po druhýkrát
Belgicko "Fosílnu cenu" získalo už vlani v decembri, pri príležitosti predošlej konferencie OSN o klíme, ktorá sa konala v peruánskej v Lime. Vtedy bolo Belgicko kritizované za to, že nezaplatilo príspevok do fondu pre rozvojové krajiny na boj proti klimatickým zmenám.
Belgický premiér Charles Michel v pondelok v rámci oficiálneho otvorenia parížskej konferencie uviedol, že Belgicko bude každý rok prispievať do uvedeného fondu sumou 50 miliónov eur.
