Lexa s imunitou? To sa skončilo! FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Keď Kemény v novembri rozhodoval o väzbe Ivana Lexu, pôsobil naňho Lexa menej arogantne ako obvykle. Denníku SME sudca povedal, že bolo z neho cítiť neistotu a možno aj strach. V čase prvej väzby sa sťažoval na predinfarktový stav a na to, že si pri sociálnej potrebe roztrhol sedací sval, minulý týždeň poslal denníku Nový Čas z väzenia list, v ktorom píše o sadistických podmienkach.
Bývalý riaditeľ SIS bol zo svojho väznenia nesvoj vždy. Keď ho Michal Kováč odmietol vymenovať za ministra privatizácie, lebo „nespĺňa predpoklady na vykonávanie tejto funkcie a nemá ani moju osobnú dôveru“, Lexa reagoval vyhlásením pre tlač, v ktorom prezidenta označil za politického ekvilibristu, spochybnil jeho morálku, odbornú spôsobilosť a vek, pričom sa oháňal aj „postupmi, ktoré boli na alebo za hranicou etiky“. Mal údajne na mysli „ohováranie, prehnanú ambicióznosť, zvolenie intrigánskych metód práce“ zo strany Michala Kováča.
Reakcia na seba nedala dlho čakať. Výrokmi sa začala zaoberať prokuratúra v zmysle paragrafu trestného činu hanobenia hlavy štátu. Lexa sa zľakol a obrátil sa na pobočku Amnesty International na Slovensku. Jej vtedajšie zástupkyne Marta Šimečková s Janou Kviečinskou boli z jeho slov šokované a zhrozené.
Šimečková si spomína: „Ovládal príslušný softvér, o ľudských právach hovoril dlhé minúty. Ako z knihy. Dokonca priznával, že nikdy nebol disidentom, ale že sa zaňho na rozdiel od iných ani nevydáva. Prízvukoval, aby sme si spomenuli na skutočnosť, že keď mečiarovci prevzali v roku 1992 moc, nerobili žiadne procesy. To, čo bolo pre nás prirodzené, vydával za pozitívum. A neustále opakoval, aký má strach, pretože má doma malú dcéru.“ Tú, mimochodom, spomína opäť aj v liste Novému Času. Dcéra vraj nesie jeho väznenie „veľmi citlivo“, hoci Lexa zabúda dodať, že s ňou nebol dva roky, keď sa v Juhoafrickej republike venoval o pár rokov staršej Ingrid Kučerovej-Gelmanovej.
Skutočným zámerom Lexovho oslovenia Amnesty Internacional bolo vtedy získať podporu zvonku, pretože to chvíľu vyzeralo aj tak, že ho Mečiar „hodí cez palubu“. Keď sa stal Lexa riaditeľom SIS, šéf HZDS tak už nemohol urobiť a nemôže ani dnes. Bývalý minister vnútra ČSFR Ján Langoš SME v roku 1999 povedal, že Lexa prevzal v roku 1994 ako riaditeľ slovenskej tajnej služby Fond Z, v ktorom boli „evidovaní všetci politici, členovia republikových a federálnych vlád, všetci tí, ktorí spolupracovali so Štátnou bezpečnosťou“.
„Mimochodom, práve v tom fonde sa v roku 1991 objavila kartička Mečiara ako spolupracovníka ŠtB,“ dodal Langoš. Ak bude mať Ivan Lexa strach z väzenia dovtedy, kým nepríde Mečiar opäť k moci, bude to dlhý život v bezútešnosti. (dam)
