Pred dvoma týždňami totiž opustil prvoligové trávniky na Slovensku aj kapitán olympijského výberu dvadsaťjednotky z roku 2000 Juraj Czinege. Zamieril do Turecka, krajiny, ktorá získala na posledných majstrovstvách sveta tretie miesto a ktorej špičkové kluby sa pravidelne presadzujú v pohárovej Európe. Klub Elazigspor, kde nastúpil, síce nepatrí medzi popredné a momentálne bojuje o záchranu, ale pre Czinegeho to bolo po osemnástich rokoch v Interi a nevydarenej prestupovej anabáze do rakúskeho Grazu vykúpenie.
„Každému futbalistovi prospeje zmena, nehovoriac o tom, ako sa ku mne Inter v poslednom období správal. Za to, že som nechcel podpísať predĺženie zmluvy, ma preradili do béčka,“ konštatuje Czinege. V Turecku sa už adaptoval, predpokladal, že to bude horšie. „Pred podpisom zmluvy so svojím novým klubom som volal s Ľubošom Meszárošom, ktorý tu už hrá, a pýtal som sa ho aj na mesto. Opisoval mi to horšie, ako je to v skutočnosti, no v každom prípade je Bratislava krásavica.“
Czinege sa na tureckých trávnikoch objaví s číslom 33, kvalita hráčov je vraj porovnateľná so slovenskými. „Sú lepší aj horší, nevidel by som moc veľký rozdiel medzi úrovňou hráčov v Interi a tu.“ Iná je však atmosféra na štadióne. „S kapacitou okolo pätnásťtisíc divákov sa nedá porovnávať. Takú atmosféru chalani na Interi nezažijú, to je škoda. A to hovorím o jednom z najmenších klubov v Turecku. Inak sa na futbalistov pozerajú aj ľudia na ulici, vážia si ich a sú radi, keď ich vidia a môžu ich potľapkať po pleci.“
Na väčšinu zápasov sa klub presúva lietadlom aj preto, že hrať v Istanbule znamená premiestniť sa o viac ako tisíc kilometrov. „A po zápase je jeden deň voľno, cez týždeň máme asi sedem tréningov. Myslím, že u nás sa trénuje viac, a to tu máme vraj najaktívnejšieho trénera.“ Keď nehrá alebo netrénuje, je Czinege väčšinou zavesený na internete. „Aj preto, že zatiaľ nemám satelit a môžem pozerať iba tureckú televíziu.“ Ani ženy si tam veľmi nevšíma. „Všetci vieme, že najkrajšie ženy máme doma, na Slovensku.“
Nečudo, že tak hovorí. Je zadaný a jeho slovenská priateľka dala v práci výpoveď, aby mohla byť už v marci s Czinegem opäť, tentoraz ako s „tureckou tridsaťtrojkou“.
ROMAN KRPELAN
