Czinege v súkromí a v akcii. FOTO – ARCHÍV
S JURAJOM CZINEGEM sme komunikovali pomocou internetu a mobilných správ SMS.
Ako sa vám páči turecké mesto Elazigspor?
„Do mesta veľmi nechodím, keď, tak iba nakúpiť potraviny a kredit do telefónu. Je menšie ako Bratislava a obchodné centrá tu nenájdete. Ale kvôli nim som sem neprišiel, takže mi to neprekáža.“
Bol nejaký väčší problém v rokovaniach o vašej zmluve alebo šlo všetko hladko?
„Rokovanie netrvalo veľmi dlho a v podstate sme sa zhodli skoro vo všetkom. Horšie to bolo potom so zmluvou, pretože mi ju chceli dať podpísať v turečtine. Ale našťastie som mal manažéra Jozefa Tokoša, ktorý ju napísal v angličtine hodinu pred podpisom.“
Vraj vás Inter predal za približne 100-tisíc eur, štyri a pol milióna korún.
„To presne neviem, ale myslím, že to bolo okolo tej sumy, možno ešte o čosi viac.“
Ako by ste porovnali finančné podmienky, ktoré vám poskytoval rakúsky klub Graz v minulom roku, s dnešnými?
„Podmienky sú o niečo lepšie, ale neviem, či sú garantované. Graz je zase iné mesto a mal by som odtiaľ bližšie domov.“
Koľkonásobne viac teraz mesačne zarobíte oproti Interu?
„Je to asi štyri– alebo päťkrát viac. Na Slovensku futbalisti nezarábajú veľké peniaze.“
Kde momentálne bývate, aké máte výhody zo zmluvy?
„Dostal som byt, ktorý má asi stotridsať metrov štvorcových, je slušne zariadený. Auto mám ešte dostať. To je všetko, čo som dal do zmluvy. V Turecku sa menšie byty ani nestavajú. Keď som si dával do zmluvy, že chcem byt, ktorý má aspoň päťdesiat metrov štvorcových, začali sa mi smiať.“
A vybavenie pre hráčov?
„Z materiálnych vecí dostávame všetko okrem kopačiek, v Interi sme dostávali aj tie, nie je tu ani vodoliečba. Trénuje sa v klubovom komplexe, kde sú dve ihriská a ubytovanie pre hráčov s kuchyňou. A vlastne tam funguje aj celý klub. Masáže, samozrejme, sú. O všetko sa starajú dvaja kustódi, ktorí čistia kopačky a robia všetko, čo hráči potrebujú. Hráč príde do šatne a už má všetko pripravené.“ (rom)
