FOTO – TASR
Mediálnou hviezdou posledných dní bol bezpochyby šéf železničiarskych odborárov Jozef Schmidt. On však tvrdí: „Hviezdami boli všetci železničiari, ktorí sa postavili za dobrú vec.“ Schmidt pochádza z Jaslovských Bohuníc, po tom, čo vyštudoval priemyslovku, pracoval až do roku 1994 ako výpravca.
Za funkcionára odborárov ho železničiari zvolili v máji 2001, o ich štvordňovom štrajku hovorí: „Človek musí byť veľmi silný, aby takéto veci zvládol. Najhorší je začiatok, nemal by nastať taký zlom, že sa zamestnanci podniku zľaknú. To je prehra.“ Minister dopravy Prokopovič mal podľa Schmidta v tých dňoch výhodu vo väčšom množstve spolupracovníkov: „My sme tu mali zopár ľudí, ktorí všetko organizovali a riadili celé Slovensko.“ Napriek výsledku chápe štrajk ako „veľké morálne víťazstvo železničiarov, lebo ani druhá strana nevyhrala“.
Schmidt hovorí, že skoro celá jeho rodina pracuje v elektrárňach Jaslovské Bohunice. Jeho brat Štefan im dokonca šéfuje a druhý brat vedie jeden z odborov. „Áno, je to vplyvný človek,“ hovorí Schmidt o bratovi Štefanovi. Odmieta však, že by s ním štrajk konzultoval. „Brat je zamestnávateľom. Verte mi, videl som ho naposledy tuším na Silvestra a teraz je týždeň v Rusku. Podsúvali nám politický podtón štrajku, ale ja to odmietam. S bratom máme veľmi rozdielne názory.“
Elektrárne však v týchto dňoch podľa našich informácií preveruje polícia, Schmidt tvrdí, že štrajk s tým nesúvisel. „Nech príde polícia preveriť aj železnice.“ Šéf tých elektrární Štefan Schmidt bol námestníkom zavraždeného šéfa Výskumného ústavu jadrovej energetiky v Trnave Jána Korca, o vražde mal aj svedčiť. Hovorilo sa o ňom ako o veľkom sympatizantovi SDĽ a teraz Smeru.
Robert Fico je sympatický aj železničiarskemu odborárskemu bossovi. Volil ľavicovú stranu, od roku 1981 do novembra ‘89 bol v KSS. „Teraz ma však bavia odbory.“ Jeho plat sa odvíja od členských príspevkov železničiarskych odborárov a nechce ho prezradiť. „Je to ich vec. To je zbytočné, vnášať emócie.“ Vlastní dom a auto. „Baračik som si postavil v rokoch 1987 až 1990. Do práce chodím autobusom a vlakom, ale mám Nissan Almera, ktorý som si dovolil po tých rokoch kúpiť na lízing minulý rok v auguste.“
Práve Nissan vraj ponúkol predsedovi Konfederácie odborových zväzov Saktorovi nové vozidlo za zvýhodnenú cenu.
