Ste známy ako muž, ktorý prežil vojnu v Somálsku, o vašom zostrelení nad Mogadišom natočili oscarový film Čierny jastrab zostrelený. Už prebehli viac ako dve desaťročia od momentu, keď sa Američania z krajiny stiahli, a v Somálsku stále nie je celkom mier. Malo to vtedy zmysel?
„Ťažko povedať. Vo svete je toľko problémov a my sa nemôžeme otočiť chrbtom ku všetkým, vyberáme si tie, o ktorých si myslíme, že ich vieme zmeniť. V tomto prípade to nefungovalo, nemali sme dostatočné vybavenie. Politici nepochopili náročnosť našej misie. Chceli sme lietadlovú loď, tanky, veci, ktoré mala armáda k dispozícii, no nedostali sme ich.“
Hovoríte, že v Somálsku ste nemali dostatočné vybavenie. Majú ho teraz Američania v boji proti Islamskému štátu?
„Na bojisku nemáme takmer nikoho, len ľudí na výcvik a poradcov. Ak toto má byť misia, tak je tam zrejme dostatok zdrojov. Ak sa rozhodneme, že misiou budú priame boje s Islamským štátom, určite budeme potrebovať viac.“
Poučila sa Amerika zo Somálska?
„Naučili sme sa tri veci. Ak sa už do misie pustíme, musíme tomu venovať všetko, nedá sa do toho ísť len čiastočne. Musíme vedieť, aká je misia a čo treba dosiahnuť, aby bola úspešná, kedy sa končí misia. Bez tohto sa nedá dosiahnuť úspech. Napríklad v Afganistane sme nevedeli povedať, čo presne musíme dosiahnuť, aby sa misia skončila.“
Podobné príbehy, ako ste prežili vy, teda zostrelené lietadlá a zajatie, sa vo vojnách stáva viackrát. No práve ten prilákal toľko pozornosti, že Američania po ňom opustili Somálsko. V čom bol výnimočný?
„Hlavným rozdielom napríklad oproti Afganistanu je, že do Somálska sme prišli najmä pomôcť hladujúcim ľuďom. Výsledok misie z októbra 1993 mnohých šokoval, objavili sa zábery tiel, ktoré vláčili po uliciach. Bolo veľmi ťažké pochopiť, ako sa toto mohlo stať, keď sme tam išli s dobrými úmyslami. Pre nás to ani nebola záležitosť národných záujmov, nepotrebovali sme vo vojne pokračovať, nechceli sme stratiť viac vojakov.“
V čom je Irak či Afganistan iný?
„Tam sa jasne hovorí, že ide o globálnu vojnu proti terorizmu, sme do toho oveľa viac zapojení. Ľudia chápu, že je to skutočný problém, ktorému sa musíme postaviť. Vtedy skôr prijmú aj prípadné straty.“
Zmenil niečo na tomto chápaní útok z 11. septembra?
„Tento útok zmenil veľa, napadli nás na našom území, čo sa často nedeje. Zvýšil podporu armády vo verejnosti a dojem, že tejto hrozbe sa musíme postaviť. Ak proti tomu nikto nič neurobí, nebude sa dať kontrolovať. Američania pochopili, že v novej ére sme zraniteľní a musíme konať.“
Americká armáda je najsilnejšia na svete. Prečo si nevie poradiť s bojovníkmi v Afganistane, v Somálsku alebo s Islamským štátom?
„Neprehrávame bitky, aj v Somálsku sme bitku vyhrali. Podľa niektorých odhadov sme v ten deň zabili osemsto somálskych bojovníkov. Je však ťažké vyhrať vojnu, pretože títo nepriatelia sú veľmi prepojení. Poraziť terorizmus vo svete je obrovská úloha pre každú armádu. Vyhrávame bitky, je ich veľmi veľa, ale potom sa zníži odhodlanie ľudí a armáda nedostane možnosť dokončiť, čo začala.“
Keď vás zostrelili, strávili ste jedenásť dní v zajatí. Nakoniec vás oslobodili. Verili ste, že sa tak stane, alebo ste strácali nádej?
„Nikdy som nestratil nádej. Vedel som, že moja jednotka spustí záchrannú operáciu, ak to bude možné. Museli len zistiť, kde presne som, čo nevieme naisto ani teraz. Neustále si ma posúvali dva rozličné klany.“
Na čo myslí človek v zajatí?
