MYTILINI. Sýrčan Jurayj, ktorý si hovorí George, sa zaregistroval v utečeneckom tábore Kara Tepes na kraji Mytilini, najväčšieho mesta na gréckom ostrove Lesbos. Je invalidný.
Jeho vozík tlačí syn Basil, s ktorým putuje do Holandska. V ruke spokojne drží dokument s povinnou registráciou. Na ilegálne cestu sa vydali z Turecka, ktoré je od brehov ostrova vzdialené na dohľad, píše Česká tlačová kancelária (ČTK).
Čakajú medzi odpadkami a výkalmi
V súčasnej dobe podľa radnice ostrova pripláva denne na Lesbos okolo dvetisíc migrantov a utečencov, a to aj napriek tomu, že sa medzi miestnymi hovorí, že tureckým prevádzačom dochádzajú člny. Nápor utečencov radí Lesbos na prednú priečku oblastí zasiahnutých utečeneckou vlnou.
"V Sýrii sa nedá žiť, je tam hlad, bieda, ľudia sú vraždení pred očami," hovorí asi päťdesiatročný muž. Jeho jediným cieľom je vraj dostať svojho syna späť do školy.
Má šťastie. Na Lesbose sa dostal do Kara Tepes, tábora, ktorý je určený len pre sýrske rodiny s deťmi. Je v ňom relatívne čisto a na prvý pohľad funguje lepšie ako neďaleký neslávne známy hotspot Moria.
Tam čaká medzi odpadkami, zvyškami jedla, výkalmi a stovkami stanov na registráciu zhruba tritisíc utečencov rôznych národností. Najčastejšie sú z Afganistanu a Iraku, ale tiež slobodní Sýrčania.
Rady sú na všetko; na deky, na jedlo, ktoré uvaria dobrovoľníci, aj na vstup do stráženého tábora. Starosť o utečencov je len na dobrovoľníkoch, grécke úrady totiž nemajú kapacity ani na posilnenie svojho personálu vnútri tábora.
Zistiť pravú minulosť je takmer nemožné
V miestach bývalej väznice obohnanej žiletkovým drôtom prechádza každý utečenec registráciou u gréckych úradníkov a agentúry Frontex, ktorá kontroluje vonkajšie hranice EÚ a zbiera biometrické údaje, pokiaľ nemajú utečenci doklady.
Kritici však poukazujú na to, že zistiť pravú minulosť ľudí, je pri takomto nápore utečencov takmer nemožné.
Predstavitelia ostrova sa sťažujú, že sa im zo strany Európskej únie nedostáva dostatočnej podpory. K posilneniu odborníkov na bezpečnosť a tlmočníkov z arabčiny a perzštiny došlo podľa starostu ostrova Spyrosa Galinose až v septembri, kedy Lesbos navštívil grécky premiér Alexis Tsipras po tom, čo sa od leta ostrov trápil s desaťtisícmi utečencov. Stále ale viazne informovanosť utečencov o tom, čo ich na pevnine čaká.
Len nedávno sa podľa dobrovoľníkov trochu uvoľnili podmienky pre ich vstup do tábora, aby pomáhali zavedeným organizáciám s utečencami vo vnútri táborov. Okrem nich tu pôsobí Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov, Detský fond OSN (UNICEF) a Lekári bez hraníc.
Dobrovoľníci rozdávajú jedlo i oblečenie
"UNICEF pracuje výborne, napríklad v Srbsku nefungoval vôbec. Tu dávajú deky, jedlo a starajú sa o tých, ktorí sú mimo ostnatých drôtov," povedala ČTK Monika Pokorná z tímu slovenských dobrovoľníkov, ktorí na Lesbose od nedele pracujú.
"V noci rozdávame pred táborom ponožky, tepláky a deky. Včera v noci sme obchádzali s fóliami a prikrývali ľudí," dodala. Dostať sa do tábora je ťažké aj pre novinárov, ktorí musia s niekoľkodňovom predstihom poslať podrobnú žiadosť o tom, kto sú a prečo chcú tábor navštíviť.
Na dvore tábora je ruch. Policajti vydávajúci registrácie ťažko prekrikujú desiatky utečencov, ktorí sa tlačia pred ich kanceláriami. Čaká sa tu aj týždeň, vo vnútri potom konanie trvá niekoľko hodín. Čakanie je ťažké hlavne pre malé deti, ktoré sa plačúce batolia dospelým pod nohami.
"Som z Iraku, som tu so svojou ženou a dvoma deťmi už niekoľko dní. Sme naozaj unavení. Deťom je zima," sťažuje sa lámanou angličtinou mladý muž. Problémom väčšiny utečencov, ktorí nepochádzajú zo Sýrie, je neznalosť svetových jazykov. Dobre sa dorozumieť dokáže len málo z nich.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
