BRATISLAVA. Jeden z útočníkov z Paríža cestoval do Sýrie a späť. Nemal pas, ktorý mu už predtým zobrali francúzske úrady, sledovali ho aj súdne orgány.
Podobne aj jeho spoločník. Za menšie prečiny ho zatkli osemkrát a Francúzsko ho označilo za bezpečnostnú hrozbu. Napriek tomu ich bezpečnostné zložky neustrážili a nezastavili ich piatkový útok na Paríž, pri ktorom zabili 129 ľudí.
Francúzsku hrozí útok chemickými zbraňami, varuje premiérČítajte
Poznajú ich, no nemôžu zasiahnuť
Pre mnohých je tento útok dôkazom, že tajné služby zlyhávajú. Vedia síce identifikovať potenciálne hrozby, no nevedia proti nim efektívne zasiahnuť. Turecké polícia dokonca francúzsku políciu dvakrát informovala o hrozbe jedného z útočníkov. Francúzi neodpovedali.
Podľa odborníkov nie je problém vytypovať možných teroristov, no len vo Francúzsku tajné služby považujú za možné hrozby asi tritisíc ľudí.
„Je to otázka množstva,“ hovorí pre New York Times Raffaello Pantucci, riaditeľ medzinárodných štúdií na britskom Royal United Services Institute. „Systém je preťažený. Je príliš veľa jednotlivcov a prípadov, ktorým sa venujú, či už minulých alebo súčasných. Nemôžu to zvládať.“
Ďalšou vecou sú právomoci tajných služieb. Podľa zákonov vyspelých európskych štátov nemôžu zasahovať proti podozrivým, aj keby si boli isté, že sú napojené na terorizmus.
Potrebujú na to dôkazy, ktoré musia predložiť súdu a ten musí podozrivého zobrať do väzby. Indície tajných služieb však nie sú dôkazmi, keďže často sú nepriame, alebo získané nie práve legálnym spôsobom (odpočúvanie bez povolenia, sledovanie na internete). Tieto sú pred súdom neprípustné.
Neobstojí ani argument, že podozrivý bol v Sýrii. To samo o sebe nie je trestné. Trestné je, ak spolupracoval alebo podporoval teroristickú organizáciu.
Islamský štát síce je teroristickou organizáciou, no ak sa podozrivý k tomu sám neprizná, je veľmi ťažké dokázať, že s ňou spolupracoval. Islamský štát, pochopiteľne, neponúka európskym krajinám zoznam svojich bojovníkov.
Toto dokazovanie prebieha tak, že polícia navrátilcom zo Sýrie sleduje sociálne siete, internetové stopy, aké fotografie zdieľali. Ak im však nič nenájdu, nemôžu ich usvedčiť a z pohľadu práva sú nevinní.
Teroristov z Paríža vytrénovala SýriaČítajte
Môžu čakať roky
Navyše, navrátilci sa v prvých mesiacoch po príchode ani nemusia správať podozrivo. „Vedia, že Islamský štát tu bude ešte dlho, môžu čakať aj dva roky,“ hovorí pre Washington Post Montasser AlDe’emeh belgický výskumník, ktorý vedie centrum pre deradikalizáciu džihádistov.
Podobné hrozby nie sú nové. Už v 80-tych rokoch sa do Európy vracali džihádisti z Afganistanu, v 90-tych rokoch to zas bola Bosna, Somálsko alebo opäť Afganistan. Nikdy to však nebolo v takých počtoch ako teraz.
Do Európy už prišli stovky ľudí, ktorí boli nejaký čas v Sýrii. Ďalšie tisíce tam zrejme ešte sú. Na to, aby sa vrátili, nepotrebujú utečeneckú vlnu. Stále sú občanmi Európskej únie a cesta do vlasti je pre nich otvorená aj legálnym spôsobom.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
