Ani Marine Le Penová by nepovedala, že útoky môžu súvisieť s utečeneckou krízou, hovorí francúzska novinárka z týždenníka Marianne ANNE DASTAKIAN.
Ako ste prežívali piatkové útoky v Paríži?
„Bývam vo štvrti, kde sa to odohrávalo. Mala som narodeniny a bola som v tuniskej reštaurácii v centre Paríža. Tam som počula, že jeden z útokov sa stal v reštaurácii Le Petit Cambodge, ktorú poznám. Divadlo Bataclan tiež. Išli sme radšej domov. Bývam neďaleko od severnej stanice, odkiaľ sa vracali ľudia, ktorí boli na Stade de France na futbalovom zápase. Pýtala som sa ich, čo sa stalo, povedali, že bomby vybuchli pred štadiónom. Fanúšikovia mali francúzske vlajky, pomaľované tváre a mnohí išli domov pešo, keďže stanicu zatvorili.“
Aká bola v Paríži v piatok v noci atmosféra? Boli ste vtedy v meste.
„Veľmi zvláštna. Keď som išla mestom večer na bicykli, ulice boli prázdne. Všetky kaviarne sa zatvárali. Videla som tiež veľmi veľa policajných vozidiel. Každý potom doma pozeral televíziu. Ľudia si posielali esemesky. Písala som správy dvom známym, ktorí bývajú vedľa reštaurácie Le Petit Cambodge, kde bol jeden z útokov. Všetci hovorili, že počuli nejaký zvláštny zvuk a že to znelo ako ohňostroj. Až keď sa pozreli z okien, zistili, že to ohňostroj nie je.“
Poznáte niekoho, kto bol pri útoku zranený?
„Nie, ale zatiaľ to neviem povedať na sto percent. Tí, o ktorých som vedela, že bývajú blízko miest útokov, sú v poriadku. Vieme len to, že sa atentáty odohrali v dosť živých a multikultúrnych parížskych štvrtiach a mali za cieľ hlavne mládež a multikultúrny životný štýl.“
Aké dôsledky budú mať útoky na spoločnosť, prípadne na politickú scénu?
