Paríž 7. februára (TASR) - Hrozba vojny v Iraku zalarmovala archeológov a odborníkov na svetové kultúrne dedičstvo, ktorých prioritou je momentálne ochrana vzácnych historických pamiatok Mezopotámie - kolísky civilizácie.
Kým inšpektori OSN prehľadávajú Irak v snahe lokalizovať zbrane hromadného ničenia, pracovníci UNESCO spolupracujú s Bagdadom na projekte záchrany jeho kultúrnych pokladov.
Podľa slov Leviho Straussa, zástupcu riaditeľa pre kultúrne dedičstvo organizácie UNESCO, bola spolupráca tejto organizácie s Irakom vždy na veľmi dobrej úrovni.
UNESCO zdôrazňuje, že v prípade vypuknutia vojny musia všetky krajiny zúčastnené na konflikte rešpektovať Haagsku konvenciu o ochrane kultúrneho dedičstva z roku 1954.
Podľa tejto konvencie možno útočiť na historické pamiatky ako na vojenské ciele len vo výnimočných prípadoch. Okrem toho sa signatári konvencie zaviazali predísť drancovaniu a vývozu pamiatok z krajiny vojnového konfliktu.
Ani USA, ani Veľká Británia, ktoré presadzujú vojnu, Haagsku konvenciu nepodpísali, no UNESCO verí, že ju budú dodržiavať, rovnako ako aj príslušné inštrukcie vydané tejto organizácie.
Optimizmus organizácie UNESCO nie je veľmi na mieste. Na urskom zikkurate totiž dnes možno nájsť dôkazy o americkom bombardovaní z roku 1991 v rámci operácie Púštna búrka.
V prípade novej vojny zasype Irak podľa plánov americkej obrany až 3000 riadených striel v priebehu 48 hodín. Hlavnými terčmi budú vojenské a vládne ciele, v ktorých blízkosti sa nachádzajú aj kultúrne a historické pamiatky.
Riečne údolia Iraku skrývajú najstaršie mestá sveta, vrátane sumerského Uru - rodiska biblického Abraháma, ktorého si ctí židovská, kresťanstvá i moslimská vieroukou súčasne. Niektoré z nich sú zapísané na zozname Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO, iné na zapísanie ešte len čakajú.
