Ázia je rajom pre digitálnych nomádov. Aj veľa z tých slovenských sa sem sťahuje na zimu – lebo majú tú možnosť. Majú slobodu.
Taxikár ma vezie na letisko. Celý čas je ticho, nehovorí po anglicky. Je skoro ráno, ale Barmčania už sú v uliciach Rangúnu. Behajú, cvičia aerobik v parku, kým slnko vystúpi vyššie a bude veľmi teplo, a tiež skôr, než sa cesty zaplnia autami. Predávajú raňajky, popíjajú čaj. Väčšina z nich nikdy neopustila svoju krajinu a ani nikdy neopustí, lebo na to nemajú prostriedky.
Vojenský režim miestnym dlho bránil v cestovaní, vo vzdelávaní sa v cudzích jazykoch či o ďalekých svetoch, aj v ekonomickom rozvoji, ktorý by Barmčanom umožnil kúpiť si letenku a odletieť. Vlastne podobne to bolo pred ’89. u nás. Dnes však napríklad slovenskí digitálni nomádi – vrátane mňa – skloňujú slovo sloboda pri každej príležitosti.
