Postavili by ste sa ako humoristi zase po boku tých politikov, za ktorých ste už raz stáli na tribúnach? Ktorým veríte minimálne v zahraničnej politike?
Skrúcaný: „To je dilema, ktorú si kladiem. V roku 1998 som to neváhal spraviť kedykoľvek – nie z finančných dôvodov, vtedy som to robil nezištne. Zištne z dôvodu seba samého – tu žijem a chcem, aby tu žili moje deti. Dnes viem celkom určite, za ktorý politický subjekt by som na tribúnu nešiel. Je tu pár strán, ktoré ešte majú moju dôveru, takže predpokladám dve alternatívy – buď vôbec nie, nepostavím sa na tribúnu za nikoho, alebo nastane ‘trhový mechanizmus‘.“
A ako vám je, keď vidíte popredných ľudí zo strán SDK – za ktorých ste na tých tribúnach stáli – ako sa z nich stali nepriatelia? Hoci sú to – po odmyslení si ľudí typu Palacka, Vavrík, Filištein, Tóth – politici stojaci na jednej lodi?
Skrúcaný: „Sám si to neviem vysvetliť. Aj konflikt v DS bol pre mňa obrovskou fackou. Vtedy som si uvedomil tú dvojpolárnosť Slovákov. Že to nie je vec hlupákov – žiaľ, podlieha tomu aj inteligencia. Je geneticky zakódovaná, bez ohľadu na vzdelanie.“
Nejde o generačný konflikt?
Mikloško: „Ten istý problém sa objavil v roku 1989. Dzurinda, Palko boli vtedy ešte len na začiatku politickej kariéry a už sa štiepilo KDH a VPN. Teraz sú na vrchole oni a došlo k takému istému štiepeniu. Nie je to generačná záležitosť. SDK sa zrútilo. Je hypotetická otázka, či mohlo fungovať ďalej.“
Skrúcaný: „SDK bola časovaná bomba Mečiara. To sa zrútiť muselo, to ma neprekvapuje. Prekvapuje ma, že sa rozdelilo KDH, DS – jednotlivé strany tohto zoskupenia.“
A osobnostná rivalita prerástla do nezmieriteľného nepriateľstva!
Mikloško: „To súvisí s tým, že všetci – KDH, SDKÚ, DS – sa usilujú o rovnaký volebný elektorát, čo je veľmi nepríjemné. To nepriateľstvo je opatrné.“
Opatrné? Pri delení DS zaznievali – dokonca viac zo strany intelektuálov, morálne vyzretých osobností – veľmi silné slová. Rivalita medzi KDH a SDKÚ je obrovská.
Mikloško: „Príbeh DS je iný. Bol to príbeh novembrovej garnitúry. Tu môžem pripustiť generačný konflikt. V Čechách má ešte svojich pokračovateľov. Havel, Pithart, Klaus, Zeman sú ešte novembroví politici. Ale v Maďarsku skončili, sú tam celkom noví ľudia, v Poľsku asi príbeh novembrovej garnitúry skončí teraz. Do takéhoto príbehu nepriamo patrí Budaj, je otázka, či do nej patrí celkom KDH. Ján Čarnogurský odchádza dôstojne. Či natrvalo, alebo na chvíľu, neviem. Problém KDH je problémom ideovým. KDH nechce vytvárať ideové kompromisy s bývalými členmi KSS – to je pre kresťanské strany koniec. A takými ľuďmi s komunistickou minulosťou sú ľudia DU, ktorí prišli do SDKÚ.“
