Prečo je bežný človek-podnikateľ, s dobrým autom a domom, na Slovensku hneď považovaný za zlodeja? Prečo je tu toľká závisť?
Skrúcaný: „Je to nános štyridsiatich rokov komunizmu a zlej ekonomickej situácie Slovenska. Vysvetlenie je aj v istom druhu morálky. Na Slovensku sú dve či až tri missky, v USA majú jednu. Máme dva novinárske spolky, dve Skryté kamery. Všetko dvojmo. Preto, že keď si Slováčisko vypije, vidí dvojmo? Nevieme sa zjednotiť na nejakom vyššom princípe? Žiaľ, aj budúce voľby budú o základom smerovaní Slovenska. Pritom Česi a krajiny okolo to už majú za sebou.“
Mikloško: „V životopise Hlinku, napísaného ešte za slovenského štátu, je jeho citát: ‘Slováci sú ľudia malého formátu, za malé korýtko zradia všetky ideály.‘ V päťdesiatych rokoch musel odtiaľto odísť umelec Koloman Sokol, sám Picasso ho ocenil ako veľkého umelca. Bol talent, tak ho vyštvali. Dnes by sme boli radi, keby sa chcel vrátiť. Odišla speváčka Gruberová. Nemáme snahu vytvoriť imidž niektorým našim osobnostiam. Milan Kundera je vynikajúci spisovateľ, českú elitu stálo veľa úsilia, aby ho presadili. Dnes dostal vyznamenanie francúzskej akadémie. Václav Havel sa tiež nestal osobnosťou len pre svoje utrpenie – Peter Uhl či Šabata boli vo väzení dvakrát dlhšie ako on.“
Skrúcaný: „Opravím svoju myšlienku, že za to môže len socializmus. Nie je to tak – už štúrovci boli rozhádaní. Vždy tu existovali minimálne dva názory, ktoré sa vybíjali navzájom. Je to naozaj tým, že Slováci boli vždy pod nejakou nadvládou, alebo sa riadia na základe hesla – Keď mi zdochne koza, nech susedovi dve?“
Bola šanca na zjednotenie po páde komunizmu? Môžeme povedať, že by sme boli iní, keby nezačal polarizovať spoločnosť Mečiar?
Mikloško: „Šanca sa prejavila na novembrových námestiach. Ako začali upadať, začala sa strácať. Ľudia vo svetroch z VPN volili intelektuálnu elitu, za krátky čas sa ukázalo, že tá elita je úplne odtrhnutá od reality slovenského života. Tu sa ukázali dva svety, ktoré spolu nevedia komunikovať.“
Skrúcaný: „Rozpadu sa nevyhla žiadna politická strana na Slovensku. U nás je to nepísaný zákon. Slováci to majú asi skutočne v génoch. Preto som presvedčený o tom, že v zjednotenej Európe sa tieto negatívne vlastnosti eliminujú.“
Mikloško: „V zhoršujúcej sa situácii ľudia prichádzali o prácu a pozerali na ľudí, do ktorých vkladali obrovskú nádej – a tí sa správali rovnako ako predchádzajúci. V počte afér možno aj horšie. Cítenie Slovákov zrejme končí na úrovni rodiny, prípadne dediny. Možno sa mohlo niečo zmeniť, keby bolo referendum o rozdelení krajiny. O Leninovi sa hovorilo, že keď bol hladomor v Rusku, nejedol ani on. Ľudia chcú mať pocit solidarity, nesmú byť dva svety – jeden pre pánov, druhý pre ostatných. Toto sa nám nepodarilo, nie je to ľahké. Máme sa vzdať bavorákov? To nie je ani taký veľký peniaz. Ale každá krajina musí mať isté reprezentatívne priestory – aby nás nepovažovali za banánovú republiku. Aj knieža Schwarzenberg sa oblieka vkusne – ale nenápadne, neprovokuje. Sú bohatí, ktorí žijú normálne.“
Skrúcaný: „Ľudia neradi vidia svojho reprezentanta, ak má čosi viac. Je veľmi smiešne a trápne, keď sa politici v médiách predháňajú a ukazujú, kto je chudobnejší. Ak si niekto nevie zabezpečiť životný štandard, ako ho môže zabezpečiť svojej krajine?! Každý má šancu – ak nie je zdravotne či vekovo hendikepovaný – napríklad obuť si korčule, ísť hrať do NHL a zarábať milióny dolárov! Neseďme v krčme na zadku a nenadávajme na toho, kto robí, a preto sa má lepšie.“
