LONDÝN, BRATISLAVA. Dávky pre dieťa hneď po príchode do krajiny a nástupe do práce, daňové úľavy, prístup k sociálnym bytom.
Časti britského sociálneho systému, ktoré do krajiny lákajú mnoho ľudí z členských štátov Európskej únie, medzi nimi i zo Slovenska, by už o pár rokov nemuseli platiť. Aj to by bol dôsledok reformy Únie, ako si ju predstavuje Veľká Británia.
Cameron svoje návrhy oficiálne predstavil v utorok v prejave a najmä v otvorenom liste, ktorý poslal stálemu predsedovi Európskej rady Donaldovi Tuskovi.
Rokovania chce začať v decembri, jeho výsledky majú ovplyvniť britské hlasovanie o zotrvaní v Európskej únii, ktoré občanom sľúbil zorganizovať do konca roka 2017.
List zásadné prekvapenia neprináša, opakuje to, o čom sa hovorilo už dlhšie „Všetci však vieme, že pes bude zakopaný v detailoch, ako sa hovorí,“ povedal pre SME Vladimír Bilčík, analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.
„Je len úplný začiatok, postupne sa bude hovoriť o technických a legislatívnych riešeniach. Tam ešte nie sme.“
Britský novinár: Cameronove požiadavky sú hlúpeČítajte
Silnejšie parlamenty
Nejde len o dávky pre cudzincov, ktoré sú obľúbenou témou britského bulváru. Ak by Cameronove požiadavky prešli, Európa by sa integrovala rozličnou rýchlosťou, väčšie slovo by mali parlamenty a celkovo jednotlivé štáty.
„Ako už navrhovali Holanďania, mali by sme chcieť, aby platilo, že Európa rozhoduje tam, kde je to nutné, a štáty tam, kde je to možné,“ píše Cameron v liste Tuskovi. Odbúrať chce aj nadbytočnú bruselskú byrokraciu.
V Únii podľa Británie by tiež mali väčšie právomoci parlamenty štátov, teda aj slovenský. Ak by sa ich spojil dostatočný počet, mohli by zablokovať európsku legislatívu.
Okrem prezidentov či predsedov vlád, ktorí sa stretávajú na Európskej rade, by tak do tvorby európskych pravidiel výraznejšie prehovorili aj národné parlamenty. Koľko by sa ich muselo spojiť je podľa Camerona zatiaľ otázka do diskusie.
Silné euro, silná libra, žiadajú Briti. Ináč môžu odísť z ÚnieČítajte
Nemusí viac spájať
Podľa britskej predstavy by už neplatil ani záväzok, že Európska únia sa musí čoraz viac spájať. Únia si prizná, že konečným cieľom nie je menová únia, teda euro ako mena všetkých členských štátov. A všetky rozhodnutia, ktoré sa týkajú celej Únie, sa budú rozhodovať na úrovni Únie, nielen eurozóny.
Britom sa tento rok nepáčil návrh zachraňovať Grécko z eurovalu, keďže sa doň zapojila aj Británia, hoci tá už v roku 2011 vyhlásila, že na ďalších bailoutoch štátov eurozóny sa zúčastňovať nebude.
V Európe podľa britského modelu tak prípadná ďalšia grécka kríza alebo pokračovanie tej súčasnej, ostane na pleciach krajín eurozóny.
Na väčšine týchto podmienok sa európski lídri zrejme zhodnú, aj keď spory môže vyvolávať konkrétna formulácia, no otázka obmedzenia sociálnych dávok vyvolala odpor ešte skôr, ako ju Cameron oficiálne predostrel.
Opakuje, že Briti nechcú obmedzovať slobodu pohybu, jednu zo štyroch základných pilierov voľného trhu, nechcú ani zavádzať limity na počet prichádzajú občanov iných členských štátov.
Chcú „len“ obmedziť dávky v prvých štyroch rokoch po príchode na britské územie, teda skôr, ako pracujúci stihli výraznejšie prispieť do sociálneho systému.
A zároveň stanoviť, že ak si pol roka po strate práce nenájdu novú, prídu o dávky v nezamestnanosti.
Neudržateľná situácia
Podľa Camerona je neudržateľná súčasná situácia, keď „40 percent pracujúcich ľudí z členských štátov berie aj dávky, pričom na rodinu to vychádza priemerne šesťtisíc libier ročne a desaťtisíc rodín, ktoré prišli len nedávno, dostávajú desaťtisíc libier ročne“. „Musíme obnoviť zmysel pre spravodlivosť a obmedziť lákadlo, ktoré takto financujú daňovníci,“ uviedol.
Pri tomto bode sa hovorí, že ide proti európskym pravidlám. „Veľmi pochybujem, že štvorročný zákaz prístupu k dávkam pre občanov Európskej únie je v súlade s európskym právom, ale uvidíme, s akými konkrétnymi myšlienkami v tejto oblasti nakoniec Briti prídu,“ odkázal Cameronovi predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz.
Brexit väčší než grexit
Skeptický pri tomto bode je aj Bilčík. „Neviem si úplne predstaviť, že by sa v praxi udržal princíp diskriminácie časti občanov Európskej únie,“ hovorí.
Aj keď niektorí politici sú skeptickí, nemecká kancelárka Angela Merkelová už vyhlásila, že urobí všetko pre to, aby Londýn v Únii ostal.
Môže to znamenať zmeny niektorých kľúčových zmlúv, „čo by mohlo spôsobiť ďalšie napätie v Únii“.
Aj keď tieto podmienky Cameron presadí, vôbec nie je isté, že Briti v referende rozhodnú o zotrvaní v Únii. Výsledkom tak v konečnom dôsledku môže byť reformovaná Únia bez Veľkej Británie, ktorá tieto reformy presadila.
„Kľúčové rozhodnutie sa nakoniec neudeje v Bruseli ale v Británii. A o všetkom nakoniec rozhodnú britskí voliči,“ tvrdí Bilčík.
Prípadný odchod Británie by bol podľa neho ešte dôležitejšou otázkou ako odchod Grécka z eurozóny. Súčasný prieskumy hovoria, že Briti sa v názore delia približne na polovicu.
