BRUSEL. Prekvapenie nad dokumentom, ktorý bol v pondelok pripravený pre ministrov vnútra EÚ, vyjadril šéf slovenského rezortu vnútra Robert Kaliňák po príchode na mimoriadne zasadnutie Rady EÚ pre vnútorné záležitostí.
"Som prekvapený z materiálu mimoriadnej Rady, lebo žiadne mimoriadne opatrenia som tam nečítal. Má ísť o zachovanie funkčnosti Schengenu a zníženie migračného tlaku, ale ani jedno z navrhnutých opatrení sa toho netýka," skonštatoval Kaliňák v Bruseli.
Podľa jeho slov úradníci, ktorí dokument pre ministrov navrhli, "sa ešte stále nestretli s realitou".
Nefunkčné hotspoty
Minister v tejto súvislosti pripomenul, že Slovensko malo kontrolnú skupinu v záchytných centrách pre utečencov, takzvaných hotspotoch.
Podľa jeho slov je jediným relatívne funkčným hot-spotom ten na talianskom ostrove Lampedusa, kde však žiadni migranti nie sú.
Na gréckom ostrove Lesbos, kde by mal byť funkčný hotspot, sú podľa Kaliňáka v stave vybaviť iba desať migrantov denne, pričom hranice tejto krajiny prekračujú denne tisíce migrantov.
Šéf slovenského rezortu vnútra pripomenul slová svojho rezortného kolegu z Litvy, že keď litovská delegácia prišla do Grécka, nikoho im nedali v rámci systému relokácií, čo naznačuje, že grécka strana účelovo vyberá migrantov len do krajín, kde aj tak chcú ísť, a vydáva to za úspech systému.
"Všetci skonštatovali, že hotspoty aj tak nefungujú, a mňa neteší, že sme mali pravdu. Táto situácia nie je opraviteľná tým, že ju budú robiť viacerí alebo intenzívnejšie. Celý model je vymyslený nesprávne," zhodnotil situáciu Kaliňák.
Minister vnútra SR to podčiarkol aj snahou Švédska, ktoré sa aj na pôde Rady ministrov začalo domáhať relokácií utečencov zo svojho územia, pretože ich nezvláda a domáce kapacity sú preplnené.
Švédsko chce využiť relokačnú kapacitu 54-tisíc osôb, ktorú Európska komisia pôvodne pripravila pre odbremenenie Maďarska.
Podľa Kaliňáka najväčším problémom Grécka je to, že neregistruje migrantov. Zdôraznil, že princíp kvót mal fungovať na to, že žiaden migrant neodíde z Grécka bez toho, aby bol zaregistrovaný. Toto základné pravidlo sa podľa jeho slov sústavne porušuje.
"Ak sa ma niekto opýta, či som spokojný s tým ako sa situácia vyvíja, tak spokojný nie som," prízvukoval Kaliňák.
O relokáciách neuvažujeme
V súvislosti s krajinami, ktoré sa nestíhajú postarať o vysoký počet migrantov, Kaliňák pripomenul pomoc, ktorú v tejto oblasti poskytlo Slovensko Rakúsku.
Podľa neho ide o funkčný mechanizmus, ktorý sa týka už vyše 500 utečencov. Tí zostávajú na našom území, pričom nedochádza k takzvaným "sekundárnym pohybom", čiže strácaniu sa utečencov.
Kaliňák upozornil, že SR sa začne serióznejšie zaoberať relokáciami, až keď uvidí, že migranti sú prideľovaní aj do tranzitných krajín - ako napríklad Litva, Lotyšsko či Portugalsko - a bude možné skontrolovať, že tam migranti zostávajú a nedochádza k sekundárnemu pohybu.
"My zatiaľ o relokáciách neuvažujeme. Lebo pri tých kritériách, ktoré máme, sme sa zatiaľ nedostali k takým migrantom, ktorí by ich napĺňali," odpovedal minister vnútra na otázku, či sa aj Slovensko zapojí od dohodnutej schémy relokácií.
Pripomenul, že ide o kritériá, ktoré by mali zaistiť dôsledné integrovanie sa utečencov do spoločnosti a u ktorých je možné garantovať, že zostanú na území Slovenska.
Zároveň dodal, že vláda pokročila v oblasti presídľovania utečencov priamo z krajín Blízkeho východu, pričom priznal, že ide o skupinu asýrskych kresťanov.
Pomoc Slovenska
Minister svojim rezortným kolegom zopakoval postoj SR k migračnej kríze.
Uviedol, že sme poskytli 21 miliónov eur pre humanitárnu oblasť, vyslali 50 policajtov do Maďarska a 20 do Slovinska na ochranu vonkajších hraníc únie, pričom sme pripravení vyslať 20 expertov do agentúry Frontex a vieme túto pomoc zvyšovať vďaka zriadeniu 300-člennej policajnej jednotky pre hraničný dozor v zahraničí.
V závere Kaliňák zopakoval, že ďalší prílev migrantov Európa "nemôže zvládnuť". Riešením je podľa neho flexibilná dohoda s Tureckom, ktorého lode sa zatiaľ nečinne prizerajú na únik tisícok migrantov na grécke ostrovy.
EÚ by podľa neho mala za prísľub spolupráce ponúknuť Turecku adekvátne protihodnoty, a až keď začne turecká strana konať, bude možné hovoriť o zvládaní migračnej vlny.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
