ZÁHREB, BRATISLAVA. Otázka utečeneckej vlny, nezamestnanosť aj recesia, ktorej krajina čelila posledných šesť rokov. To všetko sú témy, ktoré v chorvátskej kampani pred nedeľňajšími parlamentnými voľbami rezonovali vari najviac - a to všetko sú témy, s ktorými sa nová vláda skutočne bude musieť popasovať.
Ešte predtým však chorvátskych politikov čaká iná úloha - dohodnúť sa na tom, kto bude vládu, ktorá bude nevyhnutne musieť byť koaličná, tvoriť. Analytici hovoria, že môže ísť o rokovania, ktoré budú prebiehať celé mesiace.
Prečítajte si tiež:
Ekonomika, ale aj utečenci. Chorváti rozhodujú vo voľbách
Vyhrali konzervatívci, koalícia je nevyhnutná Hoci chorvátska konzervatívna opozícia v nedeľu vyhrala voľby, a teda porazila súčasných vládnucich sociálnych demokratov, to, aby vládla sama, sa jej zabezpečiť nepodarilo. Zo 151 kresiel v parlamente ich získalo Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ) 59.
Postoje strán sa líšia v otázke utečeneckej vlne, ktorá po maďarskom zatvorení hraníc prechádza cez Chorvátsko. Konzervatívci chcú proti utečencom nasadiť armádu a zatvoriť hranice, kým vláda im doteraz viac-menej nebránila v pokračovaní ich cesty smerom do Slovinska.
"Vyhrali sme parlamentné voľby," povedal pri sčítaní výsledkov podľa agentúry AFP šéf víťaznej strany a bývalý šéf chorvátskej tajnej služby Tomislav Karamarko. "Víťazstvo nám teda prinieslo povinnosť viesť našu krajinu, ktorá je v ťažkej situácii."
Vládnuca strana sociálnych demokratov získala len o tri kreslá menej, strana na čele so súčasným chorvátskym premiérom Milanovičom má teda nárok na 56 kresiel.
Ten napriek tomu, že jeho strana skončila vo voľbách na druhom mieste tvrdí, že si zaslúži vládnuť ešte jedno volebné obdobie.
Odvoláva sa na to, že za posledný rok sa podarilo vytrhnúť chorvátsku ekonomiku z recesie, ktorá jej prechádzala šesť rokov predtým. S nárastom ekonomiky súvisel aj jeho volebný slogan - Chorvátstko rastie.
Ani nárast ekonomiky ale Milanovičovi nezabezpečil výhru vo voľbách - ľudia si pamätali, že sa mu nepodarilo dosiahnuť reformu verejného sektora, ktorú sľuboval, rovnako ako zabezpečiť lepšie podmienky pre podnikanie.
Voľby sú lacnejšie ako zlá vláda Keďže víťazná strana parlamentných volieb nezískala dosť hlasov na to, aby vládla sama, bude si musieť zabezpečiť podporu inde.
To robí zo strany Most, aliancie nezávislých kandidátov, ktorí sa v nedeľných voľbách umiestnili na treťom mieste, stranu, ktorá by mohla zamiešať karty oveľa viac, ako sa pôvodne predpokladalo.
V parlamente získal Most 19 kresiel. To preňho v podstate znamená, že drží v šachu víťazných politikov konzervatívneho krídla, ale aj sociálnych demokratov, ktorí skončili na druhej priečke.
Je to práve Most, ktorý má v tejto chvíli v rukách to, ako bude vyzerať chorvátska vláda najbližšie štyri roky.
Už pred voľbami lídri Mostu hovorili o tom, že do koalície s HDZ, ale ani SDP, nepôjde. Podľa najnovšieho vyhlásenia hlavy strany Boža Petrova, môže však dôjsť z ich strany k ústupku.
Jeho strana vraj podporí takú vládu, ktorá zabezpečí reformu súdnictva aj verejného sektora a bude sa snažiť o lepšie podmienky pre podnikateľov - teda všetko, čo sa nepodarilo počas posledného volebného obdobia splniť Milanovičovi.
"Pre každú z týchto reforiem by sme stanovili termín, a pokiaľ sa termín nesplní, požadovali by sme parlamentné hlasovanie o dôvere,” povedal Petrov pre verejnoprávnu HRT. "Vieme, že vo chvíli, keď sa veci majú tak, ako teraz, kontrolujeme väčšinu v parlamente my. Nové voľby sú lacnejšie ako neefektívna vláda."
Väčšinu kontroluje Most Hlava konzervatívcov Karamarko vo svojej víťaznej reči hovoril o tom, že v boji za zlepšenie Chorvátska je po jeho boku vítaný každý. Sociálny demokrat a súčasný premiér Milanovič zas stále tvrdí, že ak by sa do vlády dostal v ďalšom volebnom období, venoval by sa reformám, ktorým sa v tom minulom nestihol.
O koalíciu s Mostom teda majú záujem víťazní konzervatívci aj sociálni demokrati. Petrov má teda pravdu - väčšinu v parlamente skutočne kontroluje jeho strana.
