Haag 6. februára (TASR) - Prokuratúra Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu (ICTY) dnes predložila dôležitý dôkaz v procese proti Slobodanovi Miloševičovi, ktorý má vyvrátiť tvrdenia obžalovaného, že nemal vplyv na vojnové udalosti v Chorvátsku a Bosne z rokov 1991-95, keďže v tom čase bol prezidentom Srbska.
Dôkazovým materiálom je Miloševičovi adresovaný list z 9. júna 1993, v ktorom politický líder krajinských Srbov Milan Martič Miloševiča žiada, aby "vyvinul tlak" na juhoslovanskú armády a zaistil prívod techniky a mužov na pomoc srbským rebelom bojujúcim v Chorvátsku.
List prezentovali počas svedectva bývalého juhoslovanského generála Aleksandra Vasiljeviča, ktorý vyhlásil, že za normálnych okolností by mal byť list adresovaný prezidentovi Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR), ktorý mal z titulu svojej funkcie kontrolu nad juhoslovanskou armádou.
"On (Martič) sa však obrátil na osobu, ktorá podľa jeho presvedčenia mala faktický vplyv a mohla prostredníctvom generálneho štábu vydať rozkazy na pridelenie vybavenia, ktoré Martič žiadal," uviedol Vasiljevič.
Martič v liste tiež požiadal Miloševiča, aby využil svoj vplyv nad belehradskými médiami s cieľom zvýšiť v Srbsku sympatie pre vec chorvátskych Srbov.
Judith Armattová - expertka na zákony o vojnových zločinoch z Koalície pre medzinárodnú spravodlivosť (CIJ), ktorá Miloševičov proces podrobne sleduje - Vasiljevičovo svedectvo označila za jedno z najdôležitejších v doterajšom priebehu pojednávania. "(Vasiljevič) je najvyššie postavený zasvätenec, ktoré ho sme mali. Systematicky spája Miloševiča s udalosťami v Krajine," povedala.
Vasiljevič v počiatočných etapách chorvátskej vojny viedol jednotku kontrašpionáže juhoslovanskej armády. Vo svedectve dodal, že srbské polovojenské jednotky bojujúce v Chorvátsku sa riadili podľa príkazov srbského ministra vnútra, a nie rozkazmi dôstojníkov juhoslovanskej armády.
Vasiljevič nie je na zozname obžalovaných ICTY. V roku 1992 ho belehradské úrady uväznili na základe obvinení, že tajne predával zbrane armáde bosnianskych Moslimov. Obvinenia boli všeobecne považované za pokus o odstránenie generála, ktorý sa staval proti snahám Srbska ovládnuť juhoslovanskú armádu. Vojenský súd nakoniec obvinenia stiahol pre nedostatok dôkazov a Vasiljevič odišiel do výslužby.
