TEXT a FOTO: Petra Procházková
N a pláži v parku Domuz Cukuru za tureckým letoviskom Cesme pobehujú muži v oranžových záchranných vestách sem a tam, ženy sú zabalené do diek a s obavami pozorujú svojich silnejších náprotivkov. Piatok šesť hodín ráno tureckého času.
Už zďaleka počuť dohadovanie sa mužov v perzštine a plač vystrašených detí. Neboja sa len neznámej cesty cez more na vysnívaný grécky ostrov Chios, ale aj tureckých vojakov.
Na doteraz pre utečencov bezpečnej pláži vo štvrtok zvláštna armádna jednotka vykonala veľkú raziu a stovky migrantov, prevažne Iráncov a Afgancov, zadržala. Výsledok akcie je však viac než prekvapujúci.
Nemáme na hotel, ledva na čln, hovoria utečenci na tureckom pobrežíČítajte
Eufória v obkľúčení
„Žandarma, žandarma,“ zakričal ktosi, a život na pláži sa na sekundu zastavil. Je štvrtok, hodina pred poludním. Chvíľu je absolútne ticho. Potom sa unavení ľudia zrazu pozrú na skalu nad sebou. Stoja tam. Turci v uniformách a s obuškami aj so samopalmi.
Zhora pozorujú, ako sa stovky ľudí pokúšajú odplávať smerom k euroúniovým brehom ostrova Chios. Potom niekto po perzsky zavelí: „Rýchlo, to stihneme!“
Utečenci sa spamätajú a zapnú posledné sily. Štyri posledné už takmer nafúknuté člny muži rýchlo strkajú na vodu. Ženy hystericky zháňajú svoje deti a kontrolujú im záchranné vesty. Muži kričia. Poriadok a eufória, ktoré tu od ranných hodín panovali, sú preč.
