Belehrad 6. februára (TASR) - Srbský premiér Zoran Djindjič dnes vyzval na zorganizovanie medzinárodnej konferencie o budúcnosti Kosova, ktorá by sa mala konať v júni - štyri roky po tom, čo sa provincia dostala pod správu OSN.
Djindjič vyhlásil, že Kosovo pomaly smeruje k nezávislosti a - ako dodal - "nezávislé Kosovo je obrovský problém".
Od začiatku roka Djindjič opakovane vyzýva na urýchlené riešenie štatútu Kosova. V tejto súvislosti obvinil medzinárodných predstaviteľov spravujúcich provinciu, že proti krokom smerujúcim k vytvoreniu nezávislého albánskeho štátu nič nepodnikajú.
Začiatkom týždňa jeho kancelária potvrdila, že Djindjič v súvislosti s Kosovom zaslal prezidentom Ruska a USA, Vladimirovi Putinovi a Georgeovi W. Bushovi, list, v ktorom poukázal na zložitú situáciu v provincii. Zároveň požiadal o podporu pri riešení kosovskej otázky.
Uplynulý týždeň Djindjič vyzval NATO, aby umožnila návrat tisícky juhoslovanských vojakov a srbských policajtov do Kosova. Bezpečnostné sily Belehradu museli provinciu opustiť na základe dohody o ukončení náletov NATO. Djindjič argumentoval, že návrat juhoslovanských vojakov predpokladá aj rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN číslo 1244. Medzinárodní predstavitelia v Kosove tento návrh odmietli.
Misia OSN v Kosove (UNMIK) trvá na tom, že rozhovory o budúcnosti provincie sa začnú až po politickej a hospodárskej stabilizácii Kosova. Šéf UNMIK Michael Steiner nedávno vyhlásil, že "čas na riešenie štatútu Kosova príde, nie však v roku 2003".
Djindjič však trvá na júnovom termíne konferencie. "Argument, že nie je vhodný čas, mi nie je jasný. Na strategické riešenia nie je nikdy skoro," vyhlásil.
Kosovo je pod správou OSN od júna 1999, keď sa skončili nálety NATO proti Juhoslávii, ktorými aliancia reagovala na násilnosti páchané srbskými jednotkami na kosovských Albáncoch.
Minulý rok správa OSN zorganizovala voľby regionálneho parlamentu, ktorý zvolil kosovskú vládu a prezidenta. Kosovskoalbánski politici vyhlasujú, že ich cieľom je nezávislé Kosovo. Provinčné orgány, v ktorých dominujú etnickí Albánci, majú malé právomoci a medzinárodní predstavitelia majú právomoc zrušiť ich rozhodnutia.
Po vojne v obavách z útokov zo strany albánskych extrémistov z Kosova ušlo asi 230.000 Srbov a iných Nealbáncov. Do provincie sa ich neskôr vrátilo len pár. Zostávajúci Srbi žijú väčšinou v izolovaných enklávach chránených mierovou jednotkou KFOR.