OSLO. Nórska polícia oznámila, že zaznamenala rekordný počet 196 žiadateľov o azyl za jediný deň, ktorí prekročili hranice do Nórska z Ruska na vzdialenom arktickom hraničnom priechode Storskog severne od Murmanska.
Informovala o tom agentúra AP.

Veľká okľuka
Podľa vyjadrenia polície títo utečenci dorazili do Nórska v utorok a väčšina z nich prešla hranice na bicykloch, ktoré si kúpili, pretože prechod chodcov cez hraničný priechod v Storskogu nie je povolený.
Nórska tlačová agentúra NTB uviedla, že v pondelok pricestovalo z Ruska 174 utečencov a celkovo využilo uvedenú menej známu trasu cez Rusko už vyše tritisíc ľudí. Zo štatistík nórskeho imigračného úradu vyplýva, že v roku 2014 túto cestu využila iba asi desiatka ľudí.
Táto trasa síce znamená veľkú okľuku, v porovnaní s plavbou cez Stredozemné more je však pre utečencov omnoho bezpečnejším spôsobom, ako sa dostať do Európy, konštatovala agentúra Reuters.
Uviedla, že Nórsko sa snaží zvrátiť nárast počtu sýrskych žiadateľov o azyl vstupujúcich na jeho územie z Ruska a začne vracať tých žiadateľov o azyl, ktorí pred vstupom do Nórska žili dlhší čas v Rusku a majú tam povolenie na pobyt. Nórsko nie je síce členom Európskej únie, ale patrí do schengenského priestoru.

Fíni prerušili rozhodovanie o žiadostiach Afgancov
Problémy s utečencami rieši aj susedné Fínsko, ktoré oznámilo, že prerušilo proces rozhodovania o žiadostiach Afgancov o azyl vzhľadom na prebiehajúce posúdenie bezpečnostnej situácie v ich krajine.
Fínsko prehodnotí aj prax Únie a možnosť vracať ľudí do Afganistanu. "Smernice pre rozhodovanie o žiadostiach o azyl aktualizujeme na základe získaných informácií," uviedla vo vyhlásení fínska imigračná služba.
Afganci tvoria veľkú časť zo státisícov utečencov hľadajúcich útočisko v Európe.
Do Fínska dorazilo tento rok asi 25-tisíc žiateľov o azyl, z ktorých asi osem percent prišlo z Afganistanu.
Fínska imigračná služba minulý mesiac sprísnila kritéria pre udelenie azylu pre Iračanov a Somálčanonv na základe svojho posúdenia, že sa bezpečnostná situácia v oboch krajinách zlepšila.
Balkán prisľúbil miesta
Prísľub ďalších osemtisíc miest pre utečencov smerujúcich do Európy cez krajiny západného Balkánu sa podarilo dosiahnuť pri druhej telefonickej konferencii predstaviteľov 11 členských krajín Európskej únie so zástupcami štátov spomínaného regiónu.
Rozhovor priniesol podľa informácií tlačovej agentúry APA, odvolávajúcej sa na nemenované zdroje, ďalší pokrok. Srbsko a Chorvátsko prisľúbili po tritisíc miest, Macedónsko dvetisíc miest.
Telefonické konferencie zainteresovaných s týždennou periodicitou sú jedným zo záverov nedávneho mimoriadneho summitu predstaviteľov krajín západného Balkánu a štátov ležiacich na tzv. balkánskej trase migrantov.
Pri prvej podobnej konferencii uplynulý štvrtok prisľúbili účastníci 12-tisíc miest. Tretia konferencia by sa mala uskutočniť na budúci utorok. Celkovo by účastníci chceli dosiahnuť prísľub 50-tisíc miest pre utečencov.
Grécky velodróm a utečenci
Grécko podľa Tsiprasa prevzalo zodpovednosť prekračujúcu jeho možnosti.
Grécky národný olympijský výbor sa ostro postavil proti tomu, aby bol bývalý olympijský velodróm v Aténach využitý ako dočasné prístrešie pre utečencov, ktorých každý deň prichádzajú do krajiny tisíce.
Výbor vyhlásil, že všetky dostupné športové zariadenia sú "absolútne potrebné" na prípravu gréckych atlétov na olympijské hry v Riu de Janeiro v roku 2016. Uvedený velodróm je jediný pretekársky velodróm v krajine, ktorý je k dispozícii, a jeho využitie pre utečencov by viedlo k tomu, že by sa súťažná cyklistika v Grécku úplne zlikvidovala, informovala agentúra AP.
Vláda nepotvrdila správy médií, podľa ktorých chce utečencov ubytovať na velodróme. Niekoľko nepoužívaných olympijských zariadení v Aténach sa už používa na dočasné ubytovanie migrantov, ktorých tento rok prišlo do Grécka už vyše 600-tisíc.
Premiér Alexis Tsipras po stretnutí s predsedom Európskeho parlamentu Martinom Schulzom povedal, že Grécko prevzalo na seba pri zvládaní veľkého prílevu utečencov "zodpovednosť prekračujúcu jeho možnosti". Tsipras zdôraznil, že finančná kríza vyvolala v Grécku humanitárnu krízu a jeho vláda chce, aby európski veritelia prejavili "tú istú solidárnosť, ktorú my prejavujeme utečencom".
Na separátnej tlačovej konferencii v Aténach však eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Pierre Moscovici naznačil, že je nepravdepodobné, že by Európska únia uvoľnila Grécku podmienky, za ktorých mu poskytla medzinárodnú finančnú pomoc.
Podmienky pomoci musia byť dodržané a "nič nesmie viesť k uvoľneniu reforiem", citovala ho AP.
tasr
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu