MOSKVA. Ruskí vedci majú za úlohu vyvinúť pre armádu prototyp mobilného zdroja jadrovej energie, ktorý bude možné presúvať na podvozkoch nákladných áut alebo - v podmienkach Arktídy - na skĺzniciach saní.
Prototyp má byť hotový do roku 2020, informovala agentúra TASS s odvolaním sa na generálneho riaditeľa Inžinierskej spoločnosti pre inovatívne projekty Jurija Koňuška.
Partner na pre realizáciu ešte neexistuje
Koňuško spresnil, že pokyn na vypracovanie pilotného projektu jadrových elektrární s nízkym výkonom pre ministerstvo obrany zadal šéf tohto rezortu.
Parametre elektrární nie sú verejnou informáciou. Podľa Koňuška ide o autonómne systémy, ktoré by mali byť funkčné roky, a to bez ľudskej obsluhy. S centrálou budú komunikovať prostredníctvom družíc.
Koňuško dodal, že do roku 2020 je potrebné okrem pilotného projektu a prototypu pripraviť aj sériovú výrobu minielektrární. Spresnil, že nateraz partner pre realizáciu tohto projektu neexistuje.
Podľa Koňuška bude v prvom slede potrebných najmenej 30 staníc, ktoré budú rozmiestnené na rôznych miestach tzv. Krajného severu a na arktických súostroviach. Ich prepravu zrejme zabezpečia lietadlá alebo vrtuľníky.
Žiadna novinka
Mobilné jadrové elektrárne nie sú novinkou. Ešte v roku 1961 bola v Sovietskom zväze vyvinutá samohybná jadrová elektráreň s nízkym výkonom, ktorú bolo možné presúvať na pásovom podvozku a ktorá mala slúžiť ako zdroj energie pre odľahlé časti krajiny a vojenské základne v prípade vojenského konfliktu. Neskôr vznikli aj ďalšie podobné elektrárne: Pamir či Uragan.
Projekt vývoja a výroby mobilných jadrových elektrární bol zastavený po havárii v jadrovej elektrárni v Černobyli v roku 1986.
Výskumu mobilných reaktorov sa v 50. a 60. rokoch venovala aj americká armáda a jej záujem - zatiaľ len teoretický - sa v posledných rokoch obnovil. Ich využívanie by totiž znížilo vysoké náklady na prepravu paliva.
