BAGDAD. Vplyvného irackého politika Ahmada Džalabího našli v utorok mŕtveho v jeho dome v Bagdade. Podľa irackej štátnej televízie podľahol infarktu. Mal 71 rokov.
Džalabí bol šiitský moslim. Z Iraku odišiel v polovici 50. rokov ešte pred pučom, pri ktorom bola zavraždená kráľovská rodina. Žil najmä v USA, kde vyštudoval matematiku na univerzite v Chicagu a na Massachusettskom technologickom inštitúte (MIT).
Iraq's Ahmad Chalabi, who played a key role in the 2003 U.S. invasion, has died https://t.co/8BsXb8Wjk3 pic.twitter.com/PGv4JFbyvG
— The New York Times (@nytimes) November 3, 2015 Akademik aj minister Pôsobil aj na Americkej univerzite v libanonskom Bejrúte a v Británii, kde v roku 1992 založil Iracký národný kongres (INC) - koalíciu demokratických síl stojacu v opozícii k režimu Saddáma Husajna.
V rokoch 2005-06 bol ministrom ropného priemyslu a od mája 2005 do mája 2006 zastával funkciu podpredsedu vlády. Posledné roky bol poslancom irackého parlamentu.
Džalabí bol označovaný za charizmatickú, ale aj kontroverznú osobnosť. Keď napríklad koncom 80. rokov skrachovala významná jordánska banka Petra, tamojšie úrady z krachu vinili Džalabího a súd mu vymeral 22 rokov ťažkých prác.
Zhabali mu tiež všetok majetok v Jordánsku - vrátane mramorového paláca, ktorý sám navrhol. Džalabí niekoľkokrát zopakoval, že celé obvinenie bolo vykonštruované.
Falošné informácie Ťažké srdce naňho majú aj v USA, ktoré sa v roku 2003 rozhodli zvrhnúť režim irackého prezidenta Saddáma Husajna práve na základe Džalabím poskytnutých informácií o zbraniach hromadného ničenia a prítomnosti príslušníkov teroristickej siete al-Káida v Iraku. Džalabího informácie sa neskôr ukázali ako falošné.
Spojené štáty však vtedy tieto informácie použili aj napriek varovaniu nemeckých tajných služieb, že ide o vykonštruované obvinenia.
Jeho kritici mu vyčítali aj kolísavú vernosť a tvrdili, že Džalabí nemá v Iraku už nijakú politickú podporu, aj keď tam bol oceňovaný ako skúsený manažér. Veľké obavy v posledných rokoch vyvolali jeho nepriame kontakty s libanonským šiitským proiránskym hnutím Hizballáh.
Objavilo sa aj podozrenie, že cieľom Džalabího aktivít je získať podporu pre Irán, o čom písal aj denník New York Times.
Vplyv v Iraku Jeho vplyv na udalosti v Iraku sa po roku 2003 výrazne znížil. Po páde Saddámovho režimu mal na starosti očistu irackej politiky od členov a sympatizantov Socialistickej strany arabskej obrody (Baas).
V tejto súvislosti Džalabímu jeho oponenti často vyčítali, že túto funkciu zneužíva na likvidáciu svojich nepriateľov, najmä sunnitských moslimov, čo sa prejavilo aj v parlamentných voľbách v roku 2010, keď na Džalabího podnet úrady zakázali kandidovať približne 500 uchádzačom o poslanecký mandát.
Začiatkom roka 2004 bol v Iraku obvinený z finančných machinácií a pred vyšetrovaním ušiel do Iránu. Neskôr sa z Teheránu vrátil, aby očistil svoje meno. V septembri 2004 ho súd v tejto veci zbavil viny.
