MIAMI, BRATISLAVA. Iba deväťročné dievčatko, ktoré beží oproti fotografovi, kričí od bolesti a strháva si zo seba horiace oblečenie.
Táto fotografia, toto trpiace dievča, sa stalo symbolom vietnamskej vojny, keď juhovietnamské letky omylom zhodili napalmovú bombu na civilistov blízko dediny Trang Bang. Dnes, po 43 rokoch sa podujala vyliečiť svoje fyzické jazvy laserovou operáciou.
Nebo prišlo na zem
"Celé tie roky som si myslela, že moje jazvy a bolesť pominú až v nebi. Ale teraz prišli nebesia za mnou, na zem!” uviedla Kim Phucová pre AP.
Na začiatku jej bolestivého príbehu bola vojna, prekonať jej ho pomohol aj vietnamský fotograf Nick Ut, ktorý je autorom jej fotografie. Neskôr za ňu získal Pulitzerovu cenu.
Nick Ut pracoval ako fotožurnalista pre AP počas vojny vo Vietname, tak ako aj jeho brat, ktorý počas nej zomrel. Sám Ut bol niekoľkokrát zranený.
Zachytil Kim Phucovú ako uteká a kričí od bolesti. Naložil ju do firemného vanu a odviezol do nemocnice. Až potom išiel odoslať svoje fotografie.
Vďaka jeho rozhodnutiu prežila. V tom čase, pacienti, ktorí utrpeli popáleniny na desiatich percentách tela, bežne zomierali. Phucová ich mala až na jednej tretine. Ut si doteraz spomína na jej plač: ,,Myslím si, že umriem, príliš páli, príliš páli, umieram,” plakala, ako sa jej koža odlupovala z tela.
Zostali jej jazvy. Štyrikrát hrubšie ako bežná pokožka. Už nikdy sa nepohybovala ako jej rovesníci. Na to, aby si zachovala aspoň ako-takú pohyblivosť, celé roky cvičila bolestivé cviky. Aj napriek tomu, jej ľavá ruka nebola nikdy ako pravá.
Za svoju fotografiu sa spočiatku hanbila. Počas rokov sa jej postoj však zmenil. "Zistila som, že nedokážem tomu obrázku uniknúť, a tak som sa k nemu vrátila. Kvôli mieru. Je to moja voľba," povedala pre Los Angeles Times.
Ut sa odvtedy o osud dievčatka, dnes ženy, aktívne zaujímal, a v kontakte sú dodnes. Z pána Uta sa stál ujo Ut. Prišiel ju podporiť aj dnes po 43 rokoch, spolu s jej manželom. "Je začiatok aj koniec môjho príbehu. Odfotografoval ma, a teraz je tu so mnou, na novej kapitole môjho života."
Ducová sa podrobuje operácii. FOTO - TASR/AP
Napalm je iný ako oheň
Phucová s manželom v 90. rokoch emigrovali do Kanady. O laserovej operácii začala uvažovať pred pár rokmi, keď ju v kostole vypočul hovoriť o jej bolesti svokor doktorky Waibelovej, ku ktorej dnes Phucová chodí na laserové sedenia.
"Napalm je iný ako oheň, je ako rôsoľ, ktorý obalí telo, a preto sa jeho obete dlho nemôžu zbaviť pocitu horúčavy," hovorí Waibelová.
Laserom sa narúšajú zjazvené, zhrubnuté štruktúry kože a umožňujú opätovnému prieniku medicínskeho kolagénu do vrstiev kože. Phucovú čaká ešte deväť sedení v budúcom roku.
"Jazvy sa hoja, svrbia, červenajú a cítim napnutie pokožky," opísala svoje pocity žena, ktorá je odhodlaná sa svojich vonkajších jaziev zbaviť raz a navždy.
