KÁTHMANDU. Prvýkrát v dejinách Nepálu zvolil v stredu parlament do čela krajiny ženu. Prezidentkou Nepálu sa stala Bidhjá Déví Bhandáríová, vdova po zosnulom predsedovi Komunistickej strany Nepálu-Zjednotení marxisti-leninisti (CPN-UML) Madanovi Bhandárím, ktorá dlho bojovala za práva žien.
Svoj hlas jej dalo 327 poslancov parlamentu, zatiaľ čo jej hlavný súper dostal 214 hlasov, informovala agentúra DPA.
Novozvolená prezidentka má 54 rokov a do politiky vstúpila v roku 1979 v študentskom komunistickom hnutí. V súčasnosti je podpredsedníčkou CPN-UML, ktorej predsedá premiér Nepálu Khadga Prasád Ólí.
Po smrti svojho manžela pri autohavárii v roku 1993, ktorej príčina sa nikdy nezistila, sa Bhandáríová stala parlamentnou poslankyňou za CPN-UML. Viedla tiež v roku 2006 mnoho demonštrácií proti vtedajšiemu kráľovi Gjanéndrovi, ktoré napokon vyústili do ukončenia jeho autoritárskej vlády a obnovenia demokracie v Nepále.
V roku 2010 zastávala funkciu ministerky obrany vo vláde CPN-UML na čele s Madhavom Kumárom Nepálom.
Bhandáríová je druhým prezidentom Nepálu, odkedy táto himalájska krajina zrušila monarchiu a stala sa republikou. Prvý prezident, Rám Baran Jádav, bol zvolený v roku 2008 pôvodne na dva roky. Avšak príprava a schválenie novej ústavy trvalo pre nezhody medzi politickými stranami až sedem rokov. Novozvolená prezidentka do nej presadila ženské práva.
Nová ústava garantuje, že tretinu kresiel v parlamente obsadia ženy, a tiež to, že funkciu prezidenta alebo viceprezidenta krajiny musí zastávať žena.
Funkcia hlavy štátu je v Nepále predovšetkým reprezentatívna, moc má v rukách premiér, ktorý stojí na čele koaličnej vlády.
