SANTIAGO DE CHILE. Spočiatku boli hrdinami. Pozývali ich rečniť po celom svete, boli na Kréte či v Disneylande, Manchester United ich pozval na zápas aj na tréningové ihriská, absolvovali púť do Svätej zeme.
Čílski baníci, ktorých pred piatimi rokmi vytiahli po takmer troch mesiacoch zo zapadnutej bane však po rokoch spoznávajú prozaickejšiu časť ich života.
Mnohí majú problém prežiť, majú psychologické problémy a nevedia si nájsť prácu. Dostávajú len invalidný dôchodok asi 450 eur mesačne. Takmer polovicu z toho, čo dostávali, kým pracovali v bani San José v púšti Atacama.
Viera a nádej
Tá sa pre nich stala osudnou 5. augusta 2010. Zasypalo ich a oni sa ocitli 700 metrov pod zemou. Čelili hladu, no spoliehali sa na vieru, ktorá ich držala v nádeji.
Viac ako desať dier vyvŕtali záchranári, keď po baníkoch pátrali. Podarilo sa im to 22. augusta. Spod zeme na povrch vyšiel odkaz, že všetkých 33 mužov je nažive.
Z pôvodne banskej tragédie, ktorá zanikne pri iných podobných tragédiách, sa stal príbeh záchrany, ktorému sa dva mesiace venovali médiá na celom svete.
Popisovali, ako si baníci pod zemou rozdelili úlohy, o lídrovi Luisovi Urzúovi, o Mariovi Sepúlvedovi, ktorý „moderoval“ záznamy spod zeme, o nekončiacich sa pokusoch o záchranu. Tie sa úspešne skončili 13. októbra, keď baníkov po jednom vytiahli v kapsule na povrch.
Banderas vo filme
Príbeh pútal toľko pozornosti, že okamžite sa začalo hovoriť o knihe a filme, Sepúlvedu mal hrať Antonio Banderas. No k tomu zatiaľ neprišlo a sláva baníkom veľa peňazí nepriniesla.
Jorge Galleguillos je niečo ako historikom skupiny. Zbiera fotografie spod zeme, pracovné topánky baníkov a ďalšie predmety, ktoré pripomínajú ich spoločné podzemné väzenie. K dôchodku si privyrába tým, že sprevádza turistov, ktorí chcú vidieť osudnú baňu.
„Nažive som len vďaka Bohu,“ hovorí pre CNN. „To je dôležité, ale mal by som sa mať lepšie, mal by som sa mať lepšie.“
Aj on je jeden z tých, ktorí po záchrane museli vyhľadať psychiatrickú pomoc. Rovnako ako Alex Vega.
Ten sa drží tým, že neustále pracuje, a preto sa mu darí lepšie ako iným baníkom. Cez deň je mechanikom, po večeroch stavia dom pre svoju rodinu. „Drží to moju myseľ aktívnu. Keď nepracujem, vracajú sa mi všetky spomienky,“ hovorí.
