Venujete sa získavaniu peňazí na rozvojové projekty. Ako presviedčate ľudí, aby dali peniaze na niečo, čo sa odohráva ďaleko od nich a nemajú s tým vlastnú skúsenosť?
„Ľudia sa spájajú s inými ľuďmi. Ak majú prispieť napríklad na projekt pitnej vody v Indii, zaujímajú sa o to, akí ľudia tam žijú. Musíme vytvoriť obraz v ich hlavách, napríklad že ide o rodinu, majú tri deti, chodia do školy, takto žijú... a že potrebujú vodu. Lebo ak nemajú vodu, najstaršia dcéra musí po ňu chodiť a nemá čas na školu. Keď si prečítajú príbeh, ľudia si uvedomia, že ich desať dolárov môže niečo zmeniť.“
Rozvojové organizácie často zneužívajú obraz chudobných detí. Deje sa to aj u vás?
„Tento problém sa objavuje všade. Osobne považujem za ťažké podporiť projekty, ktoré ukazujú trpiacich ľudí, hladujúce deti. Väčšina mimovládok, s ktorými spolupracujeme, a je ich niekoľko tisíc, sa snaží neukazovať ľudí ako neschopných pomôcť si, ukazujú úspech. Čo sa deje, keď veci fungujú, keď dievčatá môžu chodiť do školy. Obrazy toho, čo môže byť.“
Ako vyberáte organizácie, s ktorými spolupracujete?
„Nevyberáme si ich, my im len ponúkneme priestor a hovoríme, ako majú predať svoje príbehy. Musíte byť konkrétny, musíte hovoriť o životoch ľudí, musíte príbeh doplniť fotografiami, ak sa to dá. Nemôžete používať slová ako zo žiadostí o grant, musíte hovoriť, ako keby ste vysvetľovali situáciu vašej starej mame.“
Ktoré príbehy lákajú najviac?
