VIEDEŇ/BRATISLAVA. Rakúska republika si štátnym sviatkom v pondelok 26. októbra pripomína okrúhle 60. výročie prijatia spolkového zákona o trvalej neutralite Rakúska.
Myšlienky buržoáznej revolúcie z Francúzska zasiahli Rakúsko na jar 1848. V roku 1867 sa stalo Uhorsko druhým rovnoprávnym členom v štátnom zväzku, ktorý mal spoločného panovníka. Vznikla rakúsko-uhorská monarchia.
Zavraždenie rakúskeho následníka trónu, arcivojvodu Františka Ferdinanda v roku 1914, dalo podnet na vypuknutie prvej svetovej vojny.
Rozpad monarchie
Rozpadom dualistickej monarchie vznikli viaceré národné nástupnícke štáty a zo zvyšku Rakúska republika.
Vtedajší rakúsky spolkový kancelár Engelbert Dollfuss využil krízu parlamentu v roku 1933 a zaviedol autoritatívny štát.
Fašistické Nemecko anektovalo Rakúsko v roku 1938 a včlenilo ho do Veľkonemeckej ríše ako "Východnú marku". V roku 1943 vyhlásila moskovská deklarácia troch veľmocí (Zväz sovietskych socialistických republík - ZSSR, Spojené štáty americké - USA a Spojené kráľovstvo) toto pričlenenie - Anschluss - za neplatné.
Dočasná vláda Karola Rennera vyhlásila nezávislosť Rakúska 27. apríla 1945. Po roku 1945 prevzala najvyššiu moc v krajine Spojenecká komisia pre Rakúsko, ktorá pôsobila až do roku 1955.
Spolkový zákon
Po náročných rokovaniach s predstaviteľmi víťazných mocností dňa 15. mája 1955 podpísali vo Viedni na úrovni ministrov zahraničných vecí ZSSR, USA, Spojeného kráľovstva, Francúzska a Rakúska Štátnu zmluvu o obnove nezávislého demokratického Rakúska.
Predpokladom uzavretia tohto dokumentu bol záväzok Rakúska zachovať neutralitu a nevstúpiť do žiadneho vojenského bloku, na ktorom trvali predovšetkým Sovieti.
Rakúsky parlament dňa 26. októbra 1955 schválil spolkový zákon o trvalej neutralite Rakúska. O desať rokov neskôr vyhlásili tento deň za štátny sviatok Rakúskej republiky.
