MEXICO CITY, BRATISLAVA. Leonel Mendoza každý deň loví ryby v nádrži obklopenej lesmi a horami v južnom Mexiku. Ale v posledných dňoch sa z jeho loďky stal aj trajekt pre zvedavých pasažierov.
Tí chcú vidieť pozostatky kostola z čias kolonizácie, ktoré sa vynorili z ustupujúcej vody, píše agentúra Associated Press.
Vynoril sa druhýkrát
Povodie rieky Grijalaba, ktorá ústi do nádrže Nezahualcóyotl, zasiahli tento rok mimoriadne suchá. Hladina v nádrži klesla zhruba o 25 metrov a odhalila tak 400 rokov starú zrúcaninu kostola.
Kostol známy aj ako Santiagov chrám alebo chrám Quechula sa tak spod hladiny vynoril už druhýkrát od roku 1966, kedy priehradu zatopili. V roku 2002 klesla hladina tak nízko, že sa návštevníci prechádzali aj pomedzi steny kostola.
„Ľudia oslavovali. Prišli jesť, zavesili zvon, pracovali tu. Predal som im vypražené ryby. Robili pochody okolo kostola,“ spomína pre AP na dni roku 2002 Mendoza.
Kostol bez kňaza
Kostol postavila v roku 1564 skupina dominikánskych mníchov, ktorú viedol Bartolome de la Casas.
Tento mních prišiel do regiónu obývaného ľuďmi Zoque zhruba v polovici 16. storočia. Bol jedným z prvých, kto poukázal na útlak pôvodných obyvateľov Európanmi a bol zástancom zrušenia otroctva.
Mnísi kostol opustili po morovej epidémii, ktorá región zasiahla v rokoch 1773 až 1776.
„Kostol postavili, lebo si mysleli, že to tu bude skvelým populačným centrom, ale nikdy sa tak nestalo,“ povedal podľa Guardian architekt Carlos Navarette, ktorý pracoval na správe o kostole s miestnymi úradmi. „Je pravdepodobné, že nikdy nemal ani vlastného kňaza. Chodili sem len tí z blízkeho kláštora v Tecpatane.“
