TEL AVIV. Tisíce Izraelčanov sa uchádzajú o udelenie zbrojných pasov v súvislosti s bezprecedentným množstvom útokov nožom, ktoré v uplynulých týždňoch podnikli palestínski páchatelia.
Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na miestne médiá.
Do Žida kameňom, do Araba tiež. Ako trpí palestínsky HebronČítajte
Nedá sa dovolať
Izraelské ministerstvo vnútornej bezpečnosti uviedlo, že sa ocitlo doslova "zaplavené" takýmito žiadosťami. O povolenie nosiť zbraň aj mimo službu sa uchádzajú napríklad aj izraelskí vojaci.
Zbrojné pasy požadujú tiež strážnici, policajní dobrovoľníci ale aj bežní civilisti.
Izraelčania však uvádzajú, že na ministerstvo sa im už nedá vôbec dovolať; tamojšie telefonické spojenie totiž pod náporom obdobných žiadostí pravdepodobne celkom skolabovalo.
Obyvateľom Izraela sa údajne nedarí ani dohodnúť si prostredníctvom internetu osobnú schôdzku so zástupcami z ministerstva, ktorá je potrebná pred udelením zbrojného pasu.
Samotné ministerstvo vyhlásilo, že o vzniknutom probléme vie a snaží sa spraviť čo najviac, aby zvládalo spracúvať prichádzajúce žiadosti. Uviedlo tiež, že v súvislosti so vzniknutou situáciou zdvojnásobilo počet svojich zamestnancov v úrade.
Bude v Izraeli nová intifáda?Čítajte
Múr zakázali
Ako informoval izraelský spravodajský server Ynetnews, ďalším opatrením, ktoré malo chrániť izraelských civilistov, mal byť betónový múr vo východnom Jeruzaleme, oddeľujúci židovskú štvrť Armon Hanaciv od arabskej Džabal Mukaber.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu však v nedeľu nariadil zrušiť tento pilotný projekt a zbúrať prvých asi 10 metrov z pôvodne zamýšľaného 300 metrov dlhého a päť metrov vysokého múru.
V septembri pritom vláda podporila návrh na vybudovanie dočasného betónového múru na citlivých miestach východného Jeruzalema. Ministri však tento návrh odobrili ešte pred tým, ako došlo k terajšej bezprecedentnej eskalácii násilia vo východnom Jeruzaleme a na Západnom brehu.
Väčšia časť ministrov v nedeľu namietala proti pokračovaniu vo výstavbe múru, pretože nechceli, aby východný Jeruzalem pôsobil dojmom rozdeleného mesta. Výstavbu múra vnímali aj ako kapituláciu pre terorizmom. Namiesto toho navrhli prijať iné opatrenia. Proti bariéram sa búrila aj verejnosť.
Minister dopravy Jisrael Kac uviedol, že izraelské domy treba chrániť ofenzívnou akciou proti teroristom v arabskej štvrti Džabal Mukaber, nie opevňovaním židovskej štvrte Armon Hanaciv.
Kac preto žiadal od Netanjahua, aby vláda našla iné operatívne nástroje na ochranu izraelských civilistov, napríklad vyslanie posíl pre políciu či rozmiestnenie ostreľovačov na strechách domov vo štvrti Džabal Mukaber, ktorí by mohli rázne zasiahnuť proti vrhačom kameňov a zápalných fliaš.
Autobusy aj ulice sú prázdne. Jeruzalem rozdeľujú útokyČítajte
Upratovači majú zákaz
Radnica v izraelskom Tel Avive až do odvolania zakázala prítomnosť upratovačov v školách v čase, keď sa tam ešte nachádzajú ich žiaci. Ako dôvod uviedla obavy z možného teroristického útoku.
Zákaz sa vzťahuje rovnako na arabských i nearabských zamestnancov. Väčšina nepedagogických zamestnancov v izraelských školách sú práve Arabi.
Tí tvoria asi 17,5 percenta obyvateľstva židovského štátu a sú väčšinou solidárni s Palestínčanmi, preto v súčasnej vyhrotenej situácii predstavujú potenciálne riziko.
Tretia intifáda?
Vlna násilností, ktoré v Izraeli a na palestínskych územiach vypukla 1. októbra, by mohla podľa niektorých analytikov prerásť do tretej palestínskej intifády.
Medzi najmenej 41 palestínskymi obeťami násilností a odvetných izraelských útokov sú aj viacerí páchatelia útokov nožom, ktorých terčom boli Izraelčania.
Palestínske útoky, páchané najčastejšie nožom alebo strelnou zbraňou, si vyžiadali životy asi ôsmich Izraelčanov.
