BELEHRAD, BRATISLAVA. Tisíce ľudí prespávali v chlade a priamo na zemi. Ich cesta do Európy sa zastavila tesne pri hraniciach Európskej únie, v Srbsku. V neistote tam strávili deň, včera podvečer sa nakoniec do Chorvátska dostali.
„Je to ako veľká rieka ľudí, ak zastavíte prúd, objavia sa záplavy. Presne to sa tu teraz deje,“ popísala situáciu pre Reuters hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov Melita Sunjicová.
„Nemáme dostatok jedla, prikrývok, chýba nám všetko,“ uvádza.
Rieka ľudí sa vyliala na srbskej strane
Prúd utečencov zastavili chorvátski pohraničníci po víkendovej sérii rozhodnutí, ktoré viedli k obmedzeniu pohybu cez hranice.
Najprv Maďarsko uzavrela hranice s Chorvátskom. Utečenci sa potom rozhodli do Rakúska pokračovať cez Slovinsko. Aj Rakúsko však obmedzilo prijímanie ľudí, na čo Slovinci reagovali s tým, že z Chorvátska neprijmú viac ako 2500 utečencov denne.
Chorvátski pohraničníci hranicu otvorili až v pondelok podvečer, pustili asi tritisíc utečencov, ktorí uviazli na srbskej hranici pri Berkasove.
Otvorenie hranice so Srbskom pre migrantov čakajúcich takmer dva dni v zime a daždi potvrdila hovorkyňa Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) Melita Sunjičová.
Maďarsko zatvorilo hranice, utečenci ho obchádzajú cez Slovinsko Čítajte Predchádzali tomu vyjadrenie aktivistov o krízovej situácii. Riaditeľ charitatívnej organizácie Humanitas Ramiz Momeni hovoril o „nápore na ľudí“ a o problémoch s podchladením. „Nemáme šancu ich liečiť, nemáme ani lieky, ktoré by sme im podali, minuli sa nám aj pršiplášte,“ citovala ho BBC.
"Hranice otvorili bez akéhokoľvek predchádzajúceho oznámenia. Po tom, ako ich otvorili, sa každý náhlil", aby prešiel, uviedla Sunjičová, ktorá sa v tom čase nachádzala priamo v tejto pohraničnej oblasti.
Podľa skoršieho vyhlásenia Sunjičovej sa v Srbsku aktuálne nachádza vyše 10-tisíc utečencov, ktorí uviazli pre obmedzenia prijaté počas ich cesty do Európy. Varovala tiež pred nedostatkom humanitárnej pomoci.
Bez prístreška strávili noc aj stovky detí. V Srbsku v pondelok meteorológovia predpovedali teploty do 14 stupňov, v noci deväť, spolu s dažďom. Bez prístrešku prespávajú aj stovky detí.
Výčitky z každej strany
Ešte cez víkend sa pritom zdalo, že utečenci budú plynulo prechádzať cez balkánske krajiny až do Rakúska, no teraz z toho vznikol takmer medzinárodný spor.
„Chorvátska strana nám včera prestala dvíhať telefóny, takže neviem, koľko utečencov môžeme očakávať,“ posťažovala sa v pondelok podľa Reutersu slovinská ministerka vnútra Vesna Györkösová Žnidarová.
Jej chorvátsky náprotivok Ranko Ostojič zas Slovincom vyčíta, že najprv sľúbili, že „prijmú osem tisíc ľudí denne, potom päť tisíc, 2500 a teraz je z toho nula. Znamená to, že celá záťaž ostane na Chorvátsku“.
Chorváti ešte aj v pondelok prevážali utečenecov k slovinským hraniciam, aj keď vedeli, že sa cez ne zrejme nedostanú. Dali im na výber – buď môžu dočasne ostať na území Chorvátska, alebo vystúpia pri hranici a na vlastnú bezpečnosť sa pokúsia prekročiť ju. Vybrali si druhú možnosť. Vítali ich ťažkoodenci so psami a ostatné drôty.
Vojna v Sýrii sa stupňuje
Utečenecká vlna sa tak zatiaľ nezastavuje, navyše vojna v Sýrii sa po zapojení Ruska na strane režimu Bašara Asada stupňuje. Pridávajú sa aj iránski vojaci a chystajú sa dobyť Aleppo, ktorého časti kontrolujú povstalci.
Pred vojnou to bolo s dvomi miliónmi obyvateľov najväčšie mesto Sýrie, teraz sú jeho časti v troskách. Napriek tomu môže ofenzíva vyvolať novú utečeneckú vlnu, varoval v nedeľu na stretnutí s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou turecký premiér Ahmet Davotoglu.
Aj preto sa za riešenie považuje pomoc Turecku, kde sa už teraz nachádza viac ako dva milióny utečencov zo Sýrie. Turci dostanú pomoc z Bruselu, na oplátku budú na svojom území zadržiavať utečenecov.
Merkelová za to Ankare sľúbila zrýchlenie prístupového procesu do Európskej únie a takisto skoršie zrušenie víz. Proces však trvá už viac ako pol storočia a šanca, že by sa čoskoro ukončil, je minimálna. V prípade Turecka je problémom najmä dodržiavanie ľudských práv – potláčanie slobody slova či brutálne zásahy proti demonštrantom v roku 2013.
Pod týmto článkom nie je možné diskutovať. Vysvetlenie nájdete tu
