Belehrad 4. februára (TASR) - Juhoslovanský zväzový parlament dnes schválil ústavnú chartu a vyhlásil vznik voľnej únie Srbska a Čiernej Hory, čím formálne potvrdil zánik Juhoslávie. Pri tejto príležitosti prinášame prehľad hlavných udalostí, ktoré tvorili históriu tejto krajiny.
1918
Po skončení prvej svetovej vojny politickí predstavitelia Slovincov, Chorvátov a Srbov 1. decembra 1918 vytvorili Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (SHS, po predchádzajúcom pripojení Bosny - 30. októbra, a Čiernej Hory - 26. novembra, k Srbsku).
1929
Kráľ Alexander Karadjordjevič 6. januára 1929 zmenil názov konštitučnej monarchie na Juhoslovanské kráľovstvo. Karadjordjevič si uzurpoval všetky právomoci, zrušil ústavu, zakázal činnosť politických strán a zaviedol zákon o bezpečnosti štátu. Jeho neúspešný pokus o vytvorenie "juhoslovanského národa" z mozaiky národov kráľovstva vstúpil do histórie ako "diktatúra šiesteho januára".
1934
9. októbra 1934 - Juhoslovanský kráľ sa stal v Marseille obeťou atentátu chorvátskeho radikála.
1941
25. marca 1941 - Vláda D. Cvetkoviča pripojila Juhosláviu ku krajinám Osi a jej satelitov (Nemecko, Taliansko, Japonsko, Slovensko, Maďarsko atď.), čo vyvolalo 27. marca 1941 v Belehrade ľudové povstanie. Po armádou zorganizovanom štátnom prevrate vznikla protifašistická vláda generála Simoviča, princ-regent Pavol bol zosadený a moci sa ujal mladý kráľ Peter II.
6. apríla 1941 - Fašistické Nemecko a Taliansko vojensky napadli Juhosláviu.
11. apríla 1941 - chorvátski nacionalisti okolo Anteho Paveliča vytvorili ustašovský chorvátsky štát, ktorý kolaboroval s hitlerovským režimom v Berlíne.
17. apríla 1941 - Juhoslovanská armáda kapitulovala a kráľovská rodina odišla do londýnskeho exilu.
8. júla 1941 - Nemecko a Taliansko oficiálne oznámili zánik Juhoslávie. Jej územie sa rozdelilo medzi Chorvátsko (Chorvátsko a Bosna), Nemecko (časti Slovinska), Taliansko (Dalmácia, Čierna Hora, časť Slovinska), Maďarsko (Vojvodina) a Bulharsko (väčšina Macedónska). V Belehrade nemecká okupačná správa Srbska inštalovala bábkovú vládu generála Nediča. Hlavnou postavou protifašistického odporu sa stáva Josip Broz Tito, ktorý politickému životu v Juhoslávii dominoval štyri desaťročia, až do svojej smrti v máji 1980.
1943
29. novembra 1943 - Vznikla tzv. Titova Juhoslávia, keď Tito spolu so svojimi partizánmi prevzal kontrolu nad Antifašistickým výborom národného oslobodenia (AVNOJ), založeným v novembri predchádzajúceho roka a zbavil exilovú vládu kráľa práva zastupovať juhoslovanský štát.
1944
20. októbra 1944 - Počas belehradskej operácie vojská sovietskych, juhoslovanských a bulharských vojsk oslobodili Belehrad.
7. - 8. marca 1945 - Josip Broz Tito sformoval novú, dočasnú juhoslovanskú vládu s účasťou piatich členov tzv. exilovej vlády.
6. apríla 1945 - Juhoslovanská 2. partizánska armáda dobyla Sarajevo.
záver apríla 1945 - Juhoslovanská partizánska armáda pod vedením Tita sa po dobytí Záhrebu prebila až k Trestu, čím takmer oslobodila celú krajinu, bez účasti cudzích jednotiek. Zvyšok krajiny pomáhali oslobodiť vojská sovietskej armády.
november 1945 - vo voľbách jasne víťazí Titova komunistická strana. Počas vlády Tita, ktorý odmietal uznať dominantné postavenie Moskvy, sa hlavnou charakteristikou juhoslovanskej politiky stáva balansovanie medzi sovietskym blokom a Západom.
1946
18. apríla 1946 - USA uznali vládu Josipa Broza Tita.
1948
Po roztržke medzi Stalinom a Titom sa prerušili vzťahy medzi Sovietskym zväzom a Juhosláviou, ktorá sa začína orientovať na Západ.
1949
29. septembra 1949 - ZSSR vypovedal spojeneckú zmluvu s Juhosláviou.
1950
17. apríla 1950 - Broz Tito sa vyslovil za zmierenie svojej krajiny so Západom, pričom uviedol, že spolupráca so štátmi sovietskeho bloku je nemožná.
16. augusta 1950 - Juhoslávia vyhlásila politiku v neúčasti vo vtedajších mocenských blokoch. Neskôr sa stala zakladateľkou tzv. hnutia nezúčastnených krajín.
1980
4. mája 1980 - Vo veku 87 rokov zomrel Josip Broz Tito. V dekáde po Titovej smrti sa postupne vyostrovali rozpory medzi jednotlivými republikami. Zhoršovanie situácie podporovali hospodárske problémy a komplikovaná štruktúra komunistickej moci, ktorá bránila ich efektívnemu riešeniu
1989
28. marca 1989 - Srbsko vedené Slobodanom Miloševičom zrušilo autonómiu Kosova a Vojvodiny z roku 1974.
1990
- Juhoslovanskí komunisti sa vzdávajú mocenského monopolu a súhlasia so systémom viacerých strán. Vo voľbách víťazia nacionalistické subjekty.
1991
25. júna 1991 - Slovinsko a Chorvátsko vyhlásili nezávislosť. V Slovinsku boje s juhoslovanskou armádou trvali len pár dní, v Chorvátsku sa proti nezávislosti postavili tamojší Srbi, ktorí s podporou Belehradu viedli do roku 1995 boje proti jednotkám Záhrebu.
17. septembra 1991 - Od Juhoslávie sa odtrhlo Macedónsko. V referende tento akt podporilo 74 percent voličov.
1992
3. marca 1992 - Po všeobecnom hlasovaní bojkotovanom bosnianskymi Srbmi vyhlásila nezávislosť Bosna a Hercegovina. Následne sa v rokoch 1992-95 rozpútala krvavá vojna (viac ako 200.000 mŕtvych)
27. apríla 1992 - Srbsko a Čierna Hora vytvorili Juhoslovanskú zväzovú republiku (JZR). Medzinárodné spoločenstvo na Juhosláviu uvalilo sankcie ako trest za rolu srbského prezidenta Slobodana Miloševiča v balkánskych konfliktoch.
1995
21. novembra 1995 - Prezidenti Chorvátska (Franjo Tudjman), Bosny a Hercegoviny (Alija Izetbegovič) a Srbska (Slobodan Miloševič) na americkej leteckej základni v Daytone podpisujú mierové dohody
1997
koncom roku 1997 - V prezidentských voľbách v Čiernej Hore zvíťazil Milo Djukanovič, ktorý od roku 1998 podnikal kroky smerujúce k nezávislosti republiky. Djukanovič chcel krajinu odpútať od Srbska, ktoré sa pod vedením Slobodana Miloševiča dostalo do medzinárodnej izolácie a na pokraj hospodárskeho zrútenia.
1998
V Kosove eskaluje kríza, zintenzívňujú sa boje medzi vládnymi silami a albánskymi separatistami.
október - NATO pohrozila Belehradu leteckými útokmi a vydalo príslušný aktivačný príkaz. Juhoslovanské jednotky sa stiahli z Kosova, uvoľnené oblasti obsadili povstalci z Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK).
1999
február - marec 1999 - V Kosove pokračovali ozbrojené nepokoje s ďalšími mŕtvymi a ranenými.
15. marca 1999 - Mierové rozhovory vo francúzskom Rambouillet a Paríži sa skončili neúspešne.
23. marca 1999 - Posledný pokus osobitného amerického vyslanca Richarda Holbrooka zmeniť postoj srbského vedenia sa skončil neúspešne. Krátko pred polnocou generálny tajomník NATO Javier Solana nariadil hlavnému veliteľovi spojeneckých síl v Európe Wesleymu Clarkovi, aby začal operácie v Juhoslávii.
24. marca 1999 - Začiatok leteckých útokov NATO proti Juhoslávii.
27. mája 1999 - Medzinárodný trestný tribunál v Haagu obvinil Miloševiča z vojnových zločinov a zo zločinov proti ľudskosti v Kosove.
10. júna 1999 - BR OSN prijala rezolúciu 1244, ktorá predpokladala "značnú autonómiu" pre Kosovo v rámci JZR. Kosovo sa de facto stalo protektorátom OSN.
20. júna 1999 - NATO zastavila nálety na Juhosláviu po tom, čo sa jednotky Belehradu stiahli z Kosova
5. augusta 1999 - Čierna Hora prijala dokument, ktorý JZR ustanovuje za Spoločenstvo Čiernej Hory a Srbska.
2000
27. júla 2000 - Belehrad vyhlásil na 24. septembra voľby zväzového prezidenta a parlamentu. Vládne strany v Čiernej Hore voľby bojkotovali.
26. september 2000 - Zväzová volebná komisia oznámila, že v prvom kole hlasovania nezískal žiaden z prezidentských kandidátov - Miloševič ani zástupca opozície Vojislav Koštunica - nadpolovičnú väčšinu hlasov. Opozícia oficiálne výsledky hlasovania odmieta uznať a trvá na definitívnom víťazstve Koštunicu.
29. septembra 2000 - Opozícia začala kampaň štrajkov a občianskej neposlušnosti s cieľom prinútiť Miloševiča uznať volebnú porážku a odstúpiť.
5. októbra 2000 - V Belehrade sa uskutočnila veľká demonštrácia za uznanie volebného víťazstva opozície.
6. október 2000 - Miloševič uznal volebnú porážku.
7. október 2000 - Koštunica zložil prezidentskú prísahu.
december - Srbské parlamentné voľby potvrdili pád Miloševičovho režimu.
2002
14. marca 2002 - Predstavitelia Juhoslávie, Srbska a Čiernej Hory sa pod tlakom a za sprostredkovania EÚ dohodli na transformácii Juhoslovanskej zväzovej republiky na nový štát s názvom Srbsko a Čierna Hora. Nasledovali mesiace komplikovaných rokovaní o texte ústavnej charty SČH.
2003
27. januára 2003- Poslanci srbského parlamentu schválili ústavnú chartu nového štátu
29. januára 2003- Ústavnú chartu schválil parlament Čiernej Hory
4. februára 2003- Obe komory zväzového parlamentu prijali ústavnú chartu SČH a vyhlásili vytvorenie nového štátu.
dh ari pel
