Hlavné udalosti histórie Juhoslávie

Belehrad 4. februára (TASR) - Juhoslovanský zväzový parlament dnes schválil ústavnú chartu a vyhlásil vznik voľnej únie Srbska a Čiernej Hory, čím formálne ...

Belehrad 4. februára (TASR) - Juhoslovanský zväzový parlament dnes schválil ústavnú chartu a vyhlásil vznik voľnej únie Srbska a Čiernej Hory, čím formálne potvrdil zánik Juhoslávie. Pri tejto príležitosti prinášame prehľad hlavných udalostí, ktoré tvorili históriu tejto krajiny.

1918

Po skončení prvej svetovej vojny politickí predstavitelia Slovincov, Chorvátov a Srbov 1. decembra 1918 vytvorili Kráľovstvo Srbov, Chorvátov a Slovincov (SHS, po predchádzajúcom pripojení Bosny - 30. októbra, a Čiernej Hory - 26. novembra, k Srbsku).

1929

Kráľ Alexander Karadjordjevič 6. januára 1929 zmenil názov konštitučnej monarchie na Juhoslovanské kráľovstvo. Karadjordjevič si uzurpoval všetky právomoci, zrušil ústavu, zakázal činnosť politických strán a zaviedol zákon o bezpečnosti štátu. Jeho neúspešný pokus o vytvorenie "juhoslovanského národa" z mozaiky národov kráľovstva vstúpil do histórie ako "diktatúra šiesteho januára".

1934

9. októbra 1934 - Juhoslovanský kráľ sa stal v Marseille obeťou atentátu chorvátskeho radikála.

1941

25. marca 1941 - Vláda D. Cvetkoviča pripojila Juhosláviu ku krajinám Osi a jej satelitov (Nemecko, Taliansko, Japonsko, Slovensko, Maďarsko atď.), čo vyvolalo 27. marca 1941 v Belehrade ľudové povstanie. Po armádou zorganizovanom štátnom prevrate vznikla protifašistická vláda generála Simoviča, princ-regent Pavol bol zosadený a moci sa ujal mladý kráľ Peter II.

6. apríla 1941 - Fašistické Nemecko a Taliansko vojensky napadli Juhosláviu.

11. apríla 1941 - chorvátski nacionalisti okolo Anteho Paveliča vytvorili ustašovský chorvátsky štát, ktorý kolaboroval s hitlerovským režimom v Berlíne.

17. apríla 1941 - Juhoslovanská armáda kapitulovala a kráľovská rodina odišla do londýnskeho exilu.

8. júla 1941 - Nemecko a Taliansko oficiálne oznámili zánik Juhoslávie. Jej územie sa rozdelilo medzi Chorvátsko (Chorvátsko a Bosna), Nemecko (časti Slovinska), Taliansko (Dalmácia, Čierna Hora, časť Slovinska), Maďarsko (Vojvodina) a Bulharsko (väčšina Macedónska). V Belehrade nemecká okupačná správa Srbska inštalovala bábkovú vládu generála Nediča. Hlavnou postavou protifašistického odporu sa stáva Josip Broz Tito, ktorý politickému životu v Juhoslávii dominoval štyri desaťročia, až do svojej smrti v máji 1980.

1943

29. novembra 1943 - Vznikla tzv. Titova Juhoslávia, keď Tito spolu so svojimi partizánmi prevzal kontrolu nad Antifašistickým výborom národného oslobodenia (AVNOJ), založeným v novembri predchádzajúceho roka a zbavil exilovú vládu kráľa práva zastupovať juhoslovanský štát.

1944

20. októbra 1944 - Počas belehradskej operácie vojská sovietskych, juhoslovanských a bulharských vojsk oslobodili Belehrad.

7. - 8. marca 1945 - Josip Broz Tito sformoval novú, dočasnú juhoslovanskú vládu s účasťou piatich členov tzv. exilovej vlády.

6. apríla 1945 - Juhoslovanská 2. partizánska armáda dobyla Sarajevo.

záver apríla 1945 - Juhoslovanská partizánska armáda pod vedením Tita sa po dobytí Záhrebu prebila až k Trestu, čím takmer oslobodila celú krajinu, bez účasti cudzích jednotiek. Zvyšok krajiny pomáhali oslobodiť vojská sovietskej armády.

november 1945 - vo voľbách jasne víťazí Titova komunistická strana. Počas vlády Tita, ktorý odmietal uznať dominantné postavenie Moskvy, sa hlavnou charakteristikou juhoslovanskej politiky stáva balansovanie medzi sovietskym blokom a Západom.

1946

18. apríla 1946 - USA uznali vládu Josipa Broza Tita.

1948

Po roztržke medzi Stalinom a Titom sa prerušili vzťahy medzi Sovietskym zväzom a Juhosláviou, ktorá sa začína orientovať na Západ.

1949

29. septembra 1949 - ZSSR vypovedal spojeneckú zmluvu s Juhosláviou.

1950

17. apríla 1950 - Broz Tito sa vyslovil za zmierenie svojej krajiny so Západom, pričom uviedol, že spolupráca so štátmi sovietskeho bloku je nemožná.

16. augusta 1950 - Juhoslávia vyhlásila politiku v neúčasti vo vtedajších mocenských blokoch. Neskôr sa stala zakladateľkou tzv. hnutia nezúčastnených krajín.

1980

4. mája 1980 - Vo veku 87 rokov zomrel Josip Broz Tito. V dekáde po Titovej smrti sa postupne vyostrovali rozpory medzi jednotlivými republikami. Zhoršovanie situácie podporovali hospodárske problémy a komplikovaná štruktúra komunistickej moci, ktorá bránila ich efektívnemu riešeniu

1989

28. marca 1989 - Srbsko vedené Slobodanom Miloševičom zrušilo autonómiu Kosova a Vojvodiny z roku 1974.

1990

- Juhoslovanskí komunisti sa vzdávajú mocenského monopolu a súhlasia so systémom viacerých strán. Vo voľbách víťazia nacionalistické subjekty.

1991

25. júna 1991 - Slovinsko a Chorvátsko vyhlásili nezávislosť. V Slovinsku boje s juhoslovanskou armádou trvali len pár dní, v Chorvátsku sa proti nezávislosti postavili tamojší Srbi, ktorí s podporou Belehradu viedli do roku 1995 boje proti jednotkám Záhrebu.

17. septembra 1991 - Od Juhoslávie sa odtrhlo Macedónsko. V referende tento akt podporilo 74 percent voličov.

1992

3. marca 1992 - Po všeobecnom hlasovaní bojkotovanom bosnianskymi Srbmi vyhlásila nezávislosť Bosna a Hercegovina. Následne sa v rokoch 1992-95 rozpútala krvavá vojna (viac ako 200.000 mŕtvych)

27. apríla 1992 - Srbsko a Čierna Hora vytvorili Juhoslovanskú zväzovú republiku (JZR). Medzinárodné spoločenstvo na Juhosláviu uvalilo sankcie ako trest za rolu srbského prezidenta Slobodana Miloševiča v balkánskych konfliktoch.

1995

21. novembra 1995 - Prezidenti Chorvátska (Franjo Tudjman), Bosny a Hercegoviny (Alija Izetbegovič) a Srbska (Slobodan Miloševič) na americkej leteckej základni v Daytone podpisujú mierové dohody

1997

koncom roku 1997 - V prezidentských voľbách v Čiernej Hore zvíťazil Milo Djukanovič, ktorý od roku 1998 podnikal kroky smerujúce k nezávislosti republiky. Djukanovič chcel krajinu odpútať od Srbska, ktoré sa pod vedením Slobodana Miloševiča dostalo do medzinárodnej izolácie a na pokraj hospodárskeho zrútenia.

1998

V Kosove eskaluje kríza, zintenzívňujú sa boje medzi vládnymi silami a albánskymi separatistami.

október - NATO pohrozila Belehradu leteckými útokmi a vydalo príslušný aktivačný príkaz. Juhoslovanské jednotky sa stiahli z Kosova, uvoľnené oblasti obsadili povstalci z Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK).

1999

február - marec 1999 - V Kosove pokračovali ozbrojené nepokoje s ďalšími mŕtvymi a ranenými.

15. marca 1999 - Mierové rozhovory vo francúzskom Rambouillet a Paríži sa skončili neúspešne.

23. marca 1999 - Posledný pokus osobitného amerického vyslanca Richarda Holbrooka zmeniť postoj srbského vedenia sa skončil neúspešne. Krátko pred polnocou generálny tajomník NATO Javier Solana nariadil hlavnému veliteľovi spojeneckých síl v Európe Wesleymu Clarkovi, aby začal operácie v Juhoslávii.

24. marca 1999 - Začiatok leteckých útokov NATO proti Juhoslávii.

27. mája 1999 - Medzinárodný trestný tribunál v Haagu obvinil Miloševiča z vojnových zločinov a zo zločinov proti ľudskosti v Kosove.

10. júna 1999 - BR OSN prijala rezolúciu 1244, ktorá predpokladala "značnú autonómiu" pre Kosovo v rámci JZR. Kosovo sa de facto stalo protektorátom OSN.

20. júna 1999 - NATO zastavila nálety na Juhosláviu po tom, čo sa jednotky Belehradu stiahli z Kosova

5. augusta 1999 - Čierna Hora prijala dokument, ktorý JZR ustanovuje za Spoločenstvo Čiernej Hory a Srbska.

2000

27. júla 2000 - Belehrad vyhlásil na 24. septembra voľby zväzového prezidenta a parlamentu. Vládne strany v Čiernej Hore voľby bojkotovali.

26. september 2000 - Zväzová volebná komisia oznámila, že v prvom kole hlasovania nezískal žiaden z prezidentských kandidátov - Miloševič ani zástupca opozície Vojislav Koštunica - nadpolovičnú väčšinu hlasov. Opozícia oficiálne výsledky hlasovania odmieta uznať a trvá na definitívnom víťazstve Koštunicu.

29. septembra 2000 - Opozícia začala kampaň štrajkov a občianskej neposlušnosti s cieľom prinútiť Miloševiča uznať volebnú porážku a odstúpiť.

5. októbra 2000 - V Belehrade sa uskutočnila veľká demonštrácia za uznanie volebného víťazstva opozície.

6. október 2000 - Miloševič uznal volebnú porážku.

7. október 2000 - Koštunica zložil prezidentskú prísahu.

december - Srbské parlamentné voľby potvrdili pád Miloševičovho režimu.

2002

14. marca 2002 - Predstavitelia Juhoslávie, Srbska a Čiernej Hory sa pod tlakom a za sprostredkovania EÚ dohodli na transformácii Juhoslovanskej zväzovej republiky na nový štát s názvom Srbsko a Čierna Hora. Nasledovali mesiace komplikovaných rokovaní o texte ústavnej charty SČH.

2003

27. januára 2003- Poslanci srbského parlamentu schválili ústavnú chartu nového štátu

29. januára 2003- Ústavnú chartu schválil parlament Čiernej Hory

4. februára 2003- Obe komory zväzového parlamentu prijali ústavnú chartu SČH a vyhlásili vytvorenie nového štátu.

dh ari pel

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  2. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  3. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  4. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  10. Inteligencia vo všetkom
  1. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  2. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  3. 3 šťavnaté spôsoby, ako povzbudiť výkon mozgu
  4. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  5. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  6. Todos predstaví 4 americké premiéry na Autosalóne
  7. Ekonomický a účtovný softvér Humanet oslavuje
  8. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  9. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  10. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 24 876
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 594
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 6 525
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 441
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 6 286
  6. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 4 890
  7. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 4 296
  8. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 3 687
  9. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 2 952
  10. Moderný bungalov očami mladých architektov 1 569

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Milan Kňažko: Fico klame, keď tvrdí, že nevedel, kam sa sťahuje

Keď nie ste aktívny v obrane svojich práv, prídete o ne, tvrdí MILAN KŇAŽKO.

DOMOV

Pri kontrole pošty sa Danko môže pozrieť do zahraničia

Preverovanie zásielok robí aj pošta. Obálky však neotvárajú.

KOMENTÁRE

Bez Radičovej, bez Kisku a bez obáv: v čom majú Mihál s Beblavým nevýhodu

Postačia úroveň a normálnosť na úspech v politike? Alebo budú práve naopak, hendikepom?

Neprehliadnite tiež

Eurokomisár vyvracal tvrdenia z dotazníka, ktorý maďarská vláda poslala voličom

Timmermans porovnanie otázok s faktami prečítal za prítomnosti Orbána.

V Rusku zakázali organizáciu Otvorené Rusko, ostro kritizovala Kremeľ

Cieľom organizácie bolo podľa prokuratúry vyvolávať protesty a destabilizovať krajinu.

Nemeckého prokurátora chránia špecialisti, čelí písomným hrozbám

Predmetné súdne pojednávanie v pondelok nečakane pozastavili.

Detskú Nobelovu cenu získal nevidiaci aktivista z afrického Guinei-Bissau

Už zhruba 20 rokov vo svojej vlasti sa zasadzuje za práva postihnutých detí.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop