Los Angeles 4. februára (TASR) - "Naše cesty do vesmíru budú pokračovať," smelo vyhlásil americký prezident George W. Bush po explózii raketoplánu Columbia, ktorého trosky sú rozsypané po južných štátoch USA.
Pre predstaviteľov amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) a ďalších expertov na výskum kozmu sú otázky, ako a kedy sa tieto cesty uskutočnia, zahalené nepreniknuteľnou neistotou. Je zrejmé, že tragédia Columbie si vyžiada úplné prehodnotenie vesmírnych stratégií NASA. To malo byť podľa mnohých expertov urobené už dávno.
Výsledky vyšetrovania nebudú známe celé mesiace. Podľa prvých analýz situácie však svoj podiel na tragédii budú mať istotne aj desaťročia krátenia financovania NASA: Columbiu skonštruovali pred vyše 30 rokmi a lietala dve desaťročia.
Aj keď NASA trvá na tom, že znížený rozpočet nikdy neovplyvnil bezpečnosť, čísla hovoria samy za seba. Prerátané na súčasnú hodnotu dolára, výdavky NASA dosiahli rekordnú 32-miliardovú výšku v roku 1967 - dva roky pred výstupom človeka na Mesiac. Vtedy predstavovali výdavky NASA viac ako päť percent federálneho rozpočtu. Minulý rok NASA minula 14 miliárd dolárov: necelé percento federálneho rozpočtu USA a len malý podiel na celkových výdavkoch Pentagónu, ktorý minul 294 miliárd.
Toto znižovanie predstavuje viac ako len federálnu skúposť. Je aj znakom toho, že skúmanie vesmíru akosi prestalo zaujímať ľudskú imagináciu. Vysielanie odvážnych mužov a žien do kozmu sa pre niektorých stalo relatívne rutinnou záležitosťou, ktorá nebola jasne zdôvodnená.
Po sobotňajšej tragédii sa tieto argumenty opäť objavujú s novou silou. Mnoho komentátorov vyhlásilo, že lety raketoplánov do vesmíru a aj samotná Medzinárodná vesmírna stanica (ISS) majú len malú vedeckú hodnotu. Odvolávali sa aj na to, že väčšina experimentov vykonaná na palube raketoplánu by sa dala ľahšie a lacnejšie previesť na misiách do kozmu bez ľudskej posádky.
"Raketoplány musíme zastaviť. Dvadsať rokov bol americký vesmírny program úzko spojený so systémom raketoplánov, ktorý je príliš nákladný, riskantný a priveľký na spôsoby, akými ho vieme použiť. Ich rozpočet vysaje fondy, ktoré by sa dali investovať do modernejších systémov na lacnejšie a bezpečnejšie lety do vesmíru," napísal Gregg Eatserbrook, redaktor magazínu National Review.
Význam raketoplánov však presahuje hranice vedy: raketoplány predstavujú základnú ľudskú túžbu po rozširovaní hraníc ľudského poznania a ich prekonávaní. Vesmírni puristi však tento aspekt nenávidia. "Je to len cirkus. Príliš drahý cirkus. Každé vystrelenie raketoplánu stojí asi 500 miliónov dolárov - stonásobok pôvodne vypočítaných nákladov," tvrdí Alex Roland, bývalý historik NASA.
Aké sú však alternatívy? Objavil sa už návrh, aby NASA vyvinula lacné dopravné prostriedky na prepravu ľudí do vesmíru a silné, no nahraditeľné rakety na vynášanie ťažkých nákladov do vesmíru bez ľudskej posádky.
NASA pracovala na päťmiliardovom pláne na výrobu ďalšej generácie alternatív raketoplánov. Tento projekt však museli prehodnotiť po tom, čo ho vládni predstavitelia a Kongres označili za príliš ambiciózny a nákladný. Preto NASA prišla s 1,6-miliardovým plánom na predĺženie životnosti raketoplánov s cieľom lietať s nimi najmenej do roku 2020.
Teraz sa môže stať, že raketoplány už nikdy nevzlietnu. Na Zemi budú aspoň dovtedy, kým NASA neodhalí príčinu rozpadu Columbie, čo znamená, že ISS bude okolo Zeme krúžiť ešte aspoň rok.
Na ISS sú v súčasnosti dvaja Američania a Rus. Ich zásoby môže dopĺňať aj ruská raketa bez ľudskej posádky, no súčiastky na dokončenie stanice tam môže vyniesť iba raketoplán.
Raketoplány v podstate fungovali ako servisné vozidlá ISS, podľa mnohých expertov však ich obrovská štruktúra vznášajúca sa vo výške 400 kilometrov nad Zemou už nie je potrebná. ISS prekročila svoj pôvodný 14-miliardový rozpočet o 21 miliárd - aj napriek tomu, že je o polovicu menšia ako pôvodný návrh.
ISS mala byť štartovacou plošinou pre ďalšie lety do vesmíru - vrátane letu na Mars s ľudskou posádkou. Tieto plány však boli odsunuté ešte pred sobotňajšou katastrofou.
NASA v budúcich mesiacoch a rokoch musí vyriešiť tieto dilemy a znovu získať dôveru verejnosti. O tú prišla nielen kvôli havárii Columbie, ale už po neúspechoch misií na Mars bez ľudskej posádky.
V súčasnosti je veľmi nepravdepodobné, že by americká vláda alebo verejnosť schválila odvážne návrhy na budovanie rakiet s jadrovým pohonom určené pre lety ľudí na Mars. No vesmír je stále veľkým lákadlom a záležitosťou prestíže a preto bude NASA pokračovať v hľadaní spôsobu, ako dostať človeka a jeho sny z osamelej a preľudnenej planéty.
